Prevencia sexuálneho zneužívania detí

Tento článok uverejnený s láskavým dovolením Arbeitskreis Neue Erziehung e.V. Berlin. Je spracovaním vybraných častí Listov rodičom (Elternbriefe), ktoré vydal v r. 2001 ANE (Arbeitskreis für Neue Erziehung), a ktoré sú prístupné v nemčine na ich webovej stránke . * Listy rodičom sledujú vývin dieťaťa v konkrétnom období, téme sexuálneho zneužívania sa venujú v č. 17, 30 a 40 (vek dieťaťa: 1 rok, 10 mesiacov až 6 a pol roka).

Samozrejme, päťročné dieťa už musí vedieť, že nemôže len tak odísť s cudzím človekom. Dieťaťu pritom stačí vysvetliť, že nemôže dôverovať každému, a že rodičia musia vždy vedieť, kde je. Historky o „zlých ujoch“ číhajúcich za každým rohom, však dieťa len vystrašia a minú sa účinkom. Oveľa dôležitejšie je urobiť z detí silné bytosti, ktoré v každej situácii dokážu povedať, čo chcú a čo nie.

Prevencia sexuálneho zneužívania nie je žiadny podrobný „návod na použitie“, napriek tomu treba zdôrazniť niekoľko bodov:

Nechať dieťa rozhodovať o vlastnom tele

Každé dieťa potrebuje telesný kontakt a nežnosť, aby si svoje telo dokázalo vážiť. Už od narodenia ukazujú deti veľmi jasne, či práve majú chuť na dotyky alebo nie. Dospelí často signálom nerozumejú a objímajú dieťa aj vtedy, ak to samo vôbec nechce. Ale aj obyčajný letmý bozk môže byť dieťaťu nepríjemný, takisto ako nám, dospelým. Dieťa dostáva pocit, že si s ním dospelí môžu robiť, čo chcú. Rodičia by preto mali dieťa podporovať v tom, aby si samo určilo kedy, kto a kde sa ho môže dotýkať. Aj vtedy, ak susedka či starý otec zareagujú ublíženecko-urazene vetou „ty ma nemáš rád“. „Myslím, že Ema teraz nechce ísť na ruky“ alebo „Miško príde neskôr sám“ – takto môžete podporiť svoje dieťa.

Brať pocity detí vážne

Keď sa deti naučia poznať svoje pocity a správať sa podľa nich, nedajú sa len tak jednoducho prehovoriť na sexuálne aktivity a neuveria predstieraniu, že by sa im to určite páčilo. Nie vždy je ľahké brať pocity dieťaťa vážne. „Nie je to až také zlé“, tvrdíme úmyselne, keď sa poraní. „Ale veď je to také dobré", pokúšame sa ho presvedčiť, že ten nenávidený ružičkový kel je vlastne chutný. „Nevymýšľaj si už“ je možno odpoveď, ak je práve ono jediné spomedzi skupiny detí, čo má strach ísť do vody.

Deti, ktorým „odhovoríme“ ich vlastné pocity, sa stanú neistými a stratia dôležitý sebaobranný mechanizmus: vnútorný hlas, intuíciu. Neskôr si už nevšímajú, keď im niečo príde čudné, alebo ak z niečoho dostanú strach.

Nevyžadovať bezpodmienečnú poslušnosť.

Deti, ktoré musia neustále poslúchať, to urobia aj vtedy, keď im niekto robí alebo od nich vyžaduje niečo nepríjemné. Preto je pre dieťa jednou z dôležitých skúseností možnosť povedať „nie“ rodičom alebo iným dospelým. To neznamená, že môže robiť, čo sa mu zachce. V každom spolužití musia existovať pravidlá pre všetkých. Sú ale veci, ktoré sa týkajú len vášho dieťaťa: či si chce obliecť žlté alebo modré tričko, či mu chutí mlieko alebo nie, či si chce nechať dlhšie vlasy alebo mať ich úplne krátke – tu by ste mali jeho „nie“ akceptovať. Uchrániť si vlastné hranice sa dieťa naučí najlepšie v rodine: mama teraz spí, nesmieme ju rušiť. Otec pozerá športové správy, kým dopozerá, necháme ho na pokoji. Keď obedujeme, nedvíhame nikomu telefón – aj takéto zážitky môžu dieťa posilniť.

Hovoriť doma o sexualite

Keď je dieťa sexuálne zneužité, len málo to súvisí s tým, čo päť- či šesťročné vie o tom, ako deti vznikajú a prichádzajú na svet . Napriek tomu je dôležité, aby dieťa poznalo názvy pohlavných orgánov, a aby vedelo slovami vyjadriť sexuálne konanie. Nijaké dieťa by nemalo mať pocit, že sa o „niečom takom“ nerozpráva. Deti sú prirodzene sexualitou priťahované. Skúmajú svoje vlastné telo a veľmi skoro zistia, ako si priviesť potešenie. Väčšina detí to robí, keď sú osamote – práve z pocitu, že je to niečo, čo sa týka len ich samých. Aj pri hrách na lekára sa deti uťahujú do súkromia a rodičov sa to týka len v prípade, že sa deje niečo proti vôli jedného z detí.

Akceptovať dieťa ako samostatnú bytosť s vôľou a pocitmi nie je vždy ľahké pre matky a otcov, ktorí majú sami problémy s hranicami a vlastným „nie“. Ale lepšiu ochranu ako zdravé sebavedomie svojmu dieťaťu nemôžete dať.


Od hlavy po päty patrím sám/sama sebe!

Keď sa dieťa hrá so svojím penisom alebo vagínou, vnímame to inak, ako keď sa poškriabe na nose. Pocity dieťaťa sú tiež iné. Príjemné, zvyčajne. „Šteklí to“, čoskoro zistí. My dospelí máme so zmyselným sebapoznávaním malých svoje vlas tné problémy. Keď sme boli deťmi, rodičia o pohlavných orgánoch nehovorili, boli zakázané – tabu. Pritom je pre dieťa dôležité, aby poznalo celé svoje telo, aby ho akceptovalo ako celok. Hanba je náš problém, nie nášho dieťaťa. Jeho a naša sexualita sú dve rozdielne veci.

Vzájomné nežné dotyky a objatia sú pre rodiča a dieťa zdrojom hlbokého uspokojenia. Nikdy však dieťa nemôže byť použité na uspokojenie potrieb, ktoré neboli uspokojené vo vzťahoch k iným dospelým. Potrebám „bozkuchtivých“ tiet a ujov to môže odporovať, ale dieťa musí mať dovolené brániť sa, keď nechce putovať z náručia do náručia a nechať sa objímať. „Nemá na to chuť“, „nemá to rád“ - týmito slovami môžete dieťa podporiť. Naše deti nemôžu byť len hrdé na svoje telo, musia aj vedieť: patrí mne. A dotýkať sa ho, umývať ho, bozkávať môže len ten, komu to dovolia. Hranica medzi nežnosťou a zneužitím je jednoznačná, za jej prekročenie je vo vzťahu dieťa - dospelý zodpovedný vždy dospelý.

Pomoc zneužitému dieťaťu

Je ťažké predstaviť si, prečo niekto sexuálne zneužije dieťa. Napriek tomu to nebývajú žiadni očividne narušení jedinci, ale vo väčšine prípadov normálne pôsobiaci muži (oveľa zriedkavejšie ženy). Spravidla to nie je žiadny neznámy, kto zatiahne chlapca alebo dievča do kríkov alebo do pivnice a tam ho zneužije, ale niekto, koho dieťa pozná a komu dôveruje. Práve preto padne malému dieťaťu obzvlášť ťažko brániť sa, alebo niekomu o zneužití porozprávať. Páchateľ robí taktiež všetko pre to, aby tomu zabránil. Vo väčšine prípadov dieťaťu pohrozí a zakáže prezradiť „tajomstvo“.

Aj keď deti zriedka rozprávajú o tom, čo sa im stalo, ich stav sa odrazí v správaní: poruchy spánku, jedenia, stavy úzkosti a strachu, uzavretosť alebo krok späť v celkovom vývine môžu byť náznakmi sexuálneho zneužívania. Samozrejme môžu mať tieto príznaky iné príčiny, vo väčšine prípadov je to tak. Ale všetky signály dieťaťa treba brať vážne. Ak vaše dieťa rázne odmietne ísť do postele bez pyžama, keď sa bráni návšteve istej osoby, alebo nástojí, aby ste v jej prítomnosti ostali s ním, nemali by ste nad tým mávnuť rukou, ale mali by ste sa zamyslieť nad príčinou. Dôverujte svojmu dieťaťu, neodmietnite nič prirýchlo ako vymýšľanie, či snahu nahnevať vás.

Matky a otcovia, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa niekto z okruhu známych alebo príbuzných, alebo dokonca sám partner pohlavne zneužívajú, sú v ťažšej, na prvý pohľad bezvýchodiskovej situácii. Pre nich sa akoby zrútil svet, sklamanie a hanba, sebaobviňovanie a výčitky, že dieťa mohli lepšie ochrániť, strach pred rozpadom rodiny – to všetko vedie k tomu, že človek si odmietne priznať sám pred sebou, čo počul alebo videl. V záujme dieťaťa je však nevyhnutné, podniknúť konkrétne kroky.

Nikdy nekonfrontujte podozrivého páchateľa so svojím podozrením – všetko poprie a pokúsi sa naštrbiť dôveryhodnosť vášho dieťaťa. Ak chcete potvrdiť alebo vyvrátiť vaše podozrenia a pomôcť dieťaťu nájsť cestu z tejto situácie, obráťte sa na odbornú pomoc.



Adresy, linky a kontakt na odborníkov v SR/ČR - http://www.psychologia.sk/online.php
Linka detskej dôvery - 0800 11 78 78
Linka detskej istoty - 0800 112 112



* Stránka ANE v predchádzajúcich týždňoch prechádzala a stále prechádza zmenami, linky budem, podľa možností a potreby, aktualizovať.