Nie je všetko zlato, čo... je jar

Dáni majú ku svetlu zvláštny vzťah. A k vlastnému domovu, brlôžku, v ktorom trávia väčšinu popracovného času (majú ho dosť, oni ešte stále pracujú poväčšine krásnych osemapol). Svetlo je skloňované aj architektúrou, ktorá ho do obydlí púšťa plnými dúškami. Obrovské okná, biele záclonky a rolety, ktoré majú akože zatemňovať spálňu v noci. A sviečky. Sviečky, sviečky, sviečky. Ani s príchodom elektrickej energie sa ich Dáni nevzdali, keďže sú symbolom teplého svetla. Jedným dychom spolu so sviečkami vám Dáni spomenú svoju náklonnosť k farebným papierovým servítkam, ktorými radi spestrujú stoly. Sviečky a veselé sevítky, to sú asi jediné obchodné artikle, ktoré vám v Dánsku odporúčam kúpiť vo veľkých množstvách. Sú všade a naozaj lacné. Určite sa na ne neuplatňuje 180% daň, ako na autá. Čo sa týka sviečok, cítim, že sú aj politici osvietení.

Osvietené sú aj naše pivká na balkóne. Takže šup-šup, už ich treba presťahovať do chladničky. A osvietené sú aj malé dôkazy o povrchnosti fyzikálnych zákonov. Perpetuum mobile sa naozaj dá zostrojiť. Keď vám ráno také malé trojročné skočí na hlavu o hodinu skôr, „veď je už predsa svetlo!“, aj viera fyzika s papierikom (s diplomom, inak „dochtorka“) je otrasená. Trošku šťastia, kopec lásky a deväť mesiacov očakávania a máte ho tu. Nepatentovateľné perpetuum mobile, alebo zlato, čo sa vždy neblyští.

Ani tá jar neostane na trvalo hodnotou a mierne devalvuje. My staré medvede sme sa zahrabali do brlôžka a tvárime sa, že sa ešte len obraciame na druhý bok. Uáááá.