Báječné dopĺňanie (sa) mužov a žien

On: Idem sa osprchovať.
Ona: Aj ja sa musím...
On ( pochopí narážku ): Tak dobre, choď prvá.
Ona ( nie je istá, či ponuku môže prijať): Naozaj?
On ( veľkoryso):   Jasné, choď, prečo nie?
Ona: ( usmieva sa a žiari od takého prejavu lásky. Rozmýšľa, či mu má povedať... Možno si to potom rozmyslí. ) Lebo potom budeš musieť ísť do mokrej kúpeľne...
On: ( ťahá mu kútiky úst, akoby premýšľal, či jej to má povedať. Má sa vzdať toho, že je považovaný za rytiera? Teraz je mu ona zaviazaná... Staví všetko na jednu kartu. Prezradí sa. ) Ale aspoň bude vyhriata...

Niekedy to funguje. Napríklad na deň matiek. Chceli sme byť na seba milí, tak sme si nežne ponúkali to, čo ten druhý nechcel. Teraz o tom vieme. Usmievame sa na seba, svieti slnko a je nádherné ráno.

Počula som, že hollywoodske filmy sa niekedy točia s dvomi rozdielnymi závermi, pre americké a neamerické (európske?) publikum. Skúsim tiež:

Verzia pre rodičov: Je to neuveriteľné, ale niekedy sa aj hádame.
Ostatným, realistická: Ale jasné, že sa niekedy aj hádame...





Záverečné titulky a poďakovania...

Ako dobre, že sme si včera na to spomenuli: dnes je deň matiek. Doplníme si, čo nám chýba. Doplníme sa informáciami o aktuálnom dianí v domove a vo svete.

Z domova ( moderátorka sa chichoce ): Ale ja ťa mám rada.
Zo sveta ( moderátor si zachová dôstojnosť ): Tak to je dobje. Veľmi dobje.