Flirt v zátvorke

Nedávam mu odpísať domáce úlohy. Nestarám sa o dážďovkovú farmu pod odkvapom za školou. Neleziem po stromoch v krátkej sukni. (Už viem, že radšej nie.) Nenaštve sa a nereve po mne: s tebou sa už nehrám! Nie sme deti. Máme dovolené hrať sa so zápalkami.

Nesmrteľné lásky v knižkách majú niečo spoločné: umrú. My sme prežili, tak sa pozeráme priamo do očí (ja tvoj pohľad nejako vydržím). Nenakloním hlavu mierne nabok a nesklopím oči. Nesklopím. Nenapravím si rozfúkané vlasy. Aj keby mal môj procesor zblbnúť od horúčkovitej aktivity, dvadsiaty ôsmy krát updatovný antivirák ROK´76 ho zachytí: vírus „Zväčšené Zreničky“ aj so sprievodnými symptómami. (Zrýchlený pulz, plytký dych, prekrvené pery.) Nespadnem (z toho na zadok). Mám dovolené pozrieť sa ti do očí.

Dospeli sme k bodu, že sme dospelí. A nesmrteľne (od)vážni hrdinovia stredných škôl žijú v tragickom omyle, že my už nič nemôžeme. Lenže: odkedy sme sa skamarátili s postmodernou (ale tá je vraj už tiež out), nedokážeme len jedno. Hru na Neviem. Tak si dnes nedám tú vypchatú podprsenku a budeš sa môcť dívať tam, kam chcem. Neboj sa, nebudem ti to sťažovať. Máš dovolené pozrieť sa mi do očí.

Zahmlené pohľady nedokážu to, čo suché slovíčka. Viem, vieš, že to ľudia často obracajú. Nenakloním hlavu mierne nabok a nesklopím oči. Nebudem sa hrať s vlasmi. Sľubujem.

Keď to už nevydržíme a vyprskneme od smiechu, chytíš ma rukou okolo pliec a ja ti to vrátim. Štuchnem ťa lakťom pod rebrá. „To, čo v tej chvíli urobila, mu zobralo dych,“ budú o nás raz písať, lebo aj Príbehov je málo.

Dnes sa na teba usmejem. Pozriem ti priamo do očí. Bude to chvíľka a kým sfúknem predposlednú zápalku, budeš mi pohľadom vyčítať tento text. Že s ním trávim veľa času, a že sa s ním (a nielen s tebou) s radosťou (za)hrá(va)m. A že je už tma (vyslovujeme: tuma). A že vtedy zreničkám nerozkážeš...

(Spravíš zo svojich rúk zátvorku a ja sa do nej schovám.)