Nikomu sa nechce variť. Po včerajšom lososovi so zemiakmi, varenými v šupke a na tanieri posypanými petržlenovou vňaťou, s blanšírovanými paradajkami a zeleninovou prílohou, všetko podávané s kúskom citróna a pohárikom vínka sa nám už nič nechce. Lososa sme pokazili, nedopiekli alebo čo. My, dospelí sme sa premohli a jedli. Len sme boli z tejto "pochúťky" nejako prirýchlo sýti. Keď si v noci natieral manžel chlieb, jedovala som sa, lebo aj ja som bola hladná.
Dnes sa nám nechce variť a nazvali sme to „výchova k liberalizmu“. V chladničke máme zavináče, na ktoré sme sa tešili už pár dní. Už je to dávno, čo som naposledy jedla zavináča. V rúre sme si dopiekli polotovarové zmrazené žemle a premýšľali, či by sa k zavináčovi hodilo to vínko od včera. Jasné že nie, k zavináčovi?
Jedla, či vlastne nejedla, ale ochutnala som najhoršieho zavináča v živote. Dánskeho sladkého zavináča. V náleve plávali klinčeky (pridávajú sa do vareného vína). Chuť na sladké bola už prebudená, tak som si v zúfalstve potrela žemľu maslom a džemom. Dobré, aj ako hlavný chod. Len akosi predsa... toto je nedeľný obed?
Výčitky ma prešli, keď som zbadala tvorivé nadšenie malej. Odmietnuc zavináča aj zeleninovú polievku, rozhodla sa pre tri kyslé uhorky, ktoré zapíjala jablkovým džúsom. Brucho bude bolieť aj tak nás dospelých. Od smiechu. Bolesti brucha zaženú výčitky. Hlad netreba vždy umelo potláčať.
Hlad totiž vyvoláva pocit eufórie. Ľahli sme si na gauč a komentovali Terezkine kulinárske začiatky. Vy spinkajte, celkom rozumne odvetila. To len my sme hlúpo vybuchli od smiechu. Nato nám priniesla kúsok bublinkového „pukačkového“ igelitu, dva nože s vidličkami a nútila nás krájať „tortu, ktorú nám upiekla“. Jeden po druhom sme si ukrajovali z torty a zas sme sa len rehúňali. Peter Pan by bol na nás v svojom Neverlande s imaginárnym jedlom hrdý.
Ako som oduševnene krájala tortu, čiže pukala bublinky na igelite, asi som sa zamyslela, lebo ma obaja zastavili výkrikom, v ich hlase strach: Nezjedz nám všetko!
Zrušili tým čaro. Nedá sa žiť z lásky, keď si navzájom nedoprajete ani igelitovú tortu. Chcem-nechcem, musím ísť variť. (Zostalo to na mne, lebo dcérku a jej otca už netrápi generačný rozdiel a spolu so Snehulienkinou macochou sa hádajú: kto je najkrajší na svete? Ja som najkrajší! Nie, ja! Ja!).
To je láska.
Venované všetkým čudákom (aj cukymu a maryši), ktorých vzťah k vareniu vážne obdivujem, ale jednoducho nedokážem úspešne predstierať.
Nedeľné marinované zavináče, pozadí Kuchyňa Bez Zbytočností.
Závistlivci tvrdia, že neútulná.
