Krčmové reči

O půl třetí na náměstí /ve Valašském Meziříčí... Dnes som bola po dlhom čase v krčme. Nie takej tej solídnej, kam sa chodieva večer a predstiera, že sme zvrhlá bohémska spodina alebo prinajhoršom študenti a že zajtra už naozaj nebude na rožky, ak si dám toto posledné pivo. Ocitla som sa v takej tej pravej staničnej, plnej týpkov po fyzicky namáhavej práci a pred psychicky náročným príchodom domov, ktorí do seba liali ten svoj svetlý bod dňa a naopak poloneúspešne predstierali solídnosť a príslušnosť k strednej vrstve.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

Dúfala som, že si malá ten hotdog vezme do ruky a odpochodujeme, ale prostredie ju nejako očarilo. Tak sme sa tam obe zasedeli pri jednom stolíku s umelými bielymi kvetinami, vekový priemer (náš, nie kvetín) necelých sedemnásť, ale čušali ako dvaja dôchodcovia. Párkrát som sa snažila rozprúdiť rozhovor nápaditými vsuvkami "ako bolo v škôlke" a "chutí ti", ale výsledok bol predpokladateľný.

U vedlejšího stolu /došly mu prachy došla mu nálada/ a sedí tam sám...

Zo zamyslenia seba aj mňa vytrhla a in medias res došlo na Krčmové Reči. V krčme sa proste musí! zábava rozbehnúť. Niekedy to trvá jedno-dve-slovom-dvanásť pív, niekedy stačí pol hotdogu, to bol náš prípad.

(hahaha) V Snehulienke spal jeden trpaslík v umývadle! (hohohó) A potom tak zachrápal... hore zachrápal (pohyb rukou smerom dohora) , a tak sa odprikryl. (hehééé) Smiešne! A toto sú pekné biele kvietky.

Neveľmi som tomu rozumela, lebo som na hotdog nemala chuť. A vlastne by na mňa možno vôbec takto psychadelicky neúčinkoval.