Keď som z toho kúta vyšla, (ne)privítalo ma Slovenské Veľkomesto. Okrem bratislavského dialektu som na internáte začala vstrebávať aj východoslovenský v jeho zemplínskej i šarišskej podobe. Zo Štrkovca cez električkový tunel pod hradom do Mlynskej doliny potme peši. Prechádzali sme sa po Devínskej Kobyle a zahrabávali sa na Sandbergu do piesku. Postsocialistická idylka v srdci Petržalky pri Chorvátskom ramene, priamo pod budovou Technopolu, to všetko vo mne vyvolávalo dojem „tu som doma“. Pomaly som sa v Bratislave tak začala cítiť.Potom Berlín. Bol pre mňa zmätkom rôznych tradícií, takmer 3,5 miliónová metropola s 150-tisícovou tureckou komunitou, všadeprítomnými záhradnými trpaslíkmi a masovou techno party Love parade. Sprievody gayov a lesbičiek na St. Christopher Street Day mi vzdialene pripomínali prednežnorevolučné prvomájové oslavy. Dnes si už musím priznať, že som tomu všetkému spočiatku nerozumela. Z tohto ultrasúčasného mesta som si nakoniec odniesla záľubu v pestrosti, (mami, odpusť), pár vzťahov a spomienky. Na emancipovanú vzdelanú Turkyňu a jej tradičnú kuchyňu a supergýčové zariadenie bytu. Na bosniansku mohamedánsku utečenkyňu, líbyjskú prekladateľku, egyptského právnika, tanečného choreografa na "materskej" či poľskú počítačovú expertku ale aj kariérnu manželku, ukrajinskú "bízňismenku" aj českú au-pairku v šľachtickej rodine. Na hyperaktívnu Nemku bývajúcu v žensky čistučkom, lososovo ružovom byte a jej manžela, zbierajúceho modely autíčiek. A na malých ľudí do dvoch rokov, ktorých som dennodenne stretávala. Tak vyzerala moja „materská“ v Berlíne. Martiner som vymenila za Berliner Kindl.Chce sa mi o tom všetkom znova napísať. Aj o tom, ako si pomaly musím zvykať na dánsky Tuborg.A ako si teda rozumie Slovák a nemecký Poliak?Ak majú tri roky a menej, tak to ide výborne.P: Komm mit!S: Ideeem!
