Magnetizmus sa u mňa prejavuje lokálne, najviac v Bratislave, a vystupňuje sa vždy pri prechode cez detektor kovov na letisku a prejavuje satakým tým hlasným píp-píp-píííííííp-píp. V Kodani nepípam, alev Bratislavemávam obvykle na stehnách ešte leukoplastom pripevnený revolver, nalýtkachaspoň rezervné žiletky, preto tety s placatkou spravia ešte raz zaklínadlo, pípame ďalej, len tichšie, na záver ma aspoň ocapkajú, kdesi trúfnu, a snevôľou pustia do lietadla.
Vedľajší efekt magnetizmu pozorovaný toť v nedeľu: v Kodani znovu nadobudnutá batožina po dotyku s mojou rukou jemne, ale preukázateľne vibrovala. Potešila som sa, že mám niečo do kolónky "zvláštne znamenie", potom som sa prísne pokárala za paranoju a kufrík nechala v úschovni na magnetickú detoxikáciu.
Cca. o tri hodiny ešte stále vibroval, nový poznatok: baterky holiaceho strojčeka sú fakt vytrvalé. Otrasený kufrík ešte stále urazene mlčí.
A fakt vcelku oceňujem tú dojemnú starostlivosť o moju bezpečnosť na letisku, len ten zapnutý holiaci strojček ma zneisťuje, keď mi v batožine niečo bude tikať, to im tiež nebude vadiť? Ujo za röntgenom sa pozrie na batožinu, na mňa, na batožinu, na mňa a ja ho uistím, že "hahah, to nie sú biologické" a on mi vtipne nahrá "big bada bum?" a spoločne si povieme "haha".
(príspevok uverejnený pri príležitosti začiatku Ramadánu)
