Zápisnicu somvyšperkovala autentickými menami, ktoré som si vyhľadalav telefónnom zozname. List priateľovi som písala z majestátnehoChoča, ktorého nadmorskú výšku v metroch som pravdivo udala. Asi natej nadmorskej výške sa to zadrhlo, v skratke som použila nesprávnuinterpunkciu, čo ma posunulo do pásma „chválitebný“. Isteže, máloktorýslovenčinár uverí, že pätnásťročné dievča pohne k úžasu údaj 1613 m.n.v!Aj s výkričníkom! Aby som tomu dodala autenticitu! A podčiarkla túmajestátnosť!
Teda, mala somviac denníčkov. Nedalo sa to čítať. Ako vyjadriť skutočné emócie?
Ach, Kubo,milujem ťa! Mi-lu-jem!
Dnes sa na mňapozrel! Pohľady sa nám stretli!
No uznáte sami. Neznášala som písanie.
Ale neskôr mi rôzne okolnosti pomohli chytiť do ruky pero a papier, neskôr klávesnicu. Vďaka patrí Najslovenskejším Komunikáciam za to, že neposkytujú práve lacné hovory dozahraničia. Začala som písať prvé listy domov a cítila som saako zavrhované hrdinky z románov 19. storočia. Takže píšem a robím len to, čo doteraz.Preto blog.
Ostáva mi otázka,prečo práve blog denníka Sme? Keď sa chystám písať o vlastnom živote, tedaPravdu a nič len ju? Dopredu upozorňujem, že nemám nič proti používaniuanglicizmov, bohemizmov, nemcizmov (germanizmov, ja viem) a kreatívnychnovotvarov, ale výraz „mienkotvorná pravda“ vo mne vyvoláva zimomriavky. Ajnemienkotvorná pravda aj mienkotvorná nepravda aj nemienkotvorná nepravda.S prepáčením. Viem si predstaviť takéto periodikum:
Pravda. Týždenníkkatolíckej cirkvi na Slovensku. (alebo aj Cesta, Pravda a Život)
alebo:
Nová Pravda. Nováinvestigatívna žurnalistika. Pre Nového človeka v Novom čase.
Tento desivo orwellovskýnázov, v angličtine „The Truth“, ma navždy poznačil túžbou "byť".Trebárs len z nostalgie. Inak, niekto na úvodnej diskusii k spusteniublogu.sk spomínal, že by mohol byť akýmsi pokračovateľom in.zinu. Hmmmm..... toby bolo niečo!
