O ženách a mužoch

Posledné dni na Slovensku som strávila stretnutiami so svojimi neblízkymi – všadeprítomnými, ale o to menej všemocnými byrokratmi. Nedá sa, nemôžeme, no to je teda zložitý prípad, vy si tu budete musieť počkať. A doneste mi ešte jedno potvrdenie.O neprofesionalite štátnej správy svedčí aj fakt, ako ovplyní vybavenie vašej žiadosti asertivita. Vaša. Takže sa upravíme, nasadíme správny výraz, pripravíme si argumenty (citovať rýchlym tempom, decentne pobúreným, nástojčivým tónom). Času som nemala nazvyš, tak som vsadila na osvedčený postup, obliekla nový kabát a vysoké čižmy na podpätkoch. Moje prvé v živote, od Číňana – už mám na to vek, tvrdí mama a svokra. Zároveň ich však neplánujem nosiť, takže len takýto výdavok bol oprávnený.Na autobus do Mesta som sa ponáhľala spolu s bratom, ktorý si ma veľmi nevšímal. Išiel tým práve spomenutým rýchlym tempom. Ja tým decentne pobúreným. V hlave mi vírila jedna otázka:Ako časť vypovedá o celku? Brat kráčal rovnomerným rýchlym tempom. Ťažké topánky sa mu podarilo dokonale ovládať aj na strmej zľadovatelej ploche. O čom premýšľal, neviem. Ja som si v duchu nadávala a vyhýbala som sa každej námraze. Pri výraznejších nerovnostiach vozovky som kráčala na špičkách ako baletka. Zaostávanie som v priaznivých chvíľach vyrovnávala šialene agresívnym podpätkovým staccatom. Zrýchlila som. Predbehla. Spomalila. Zrýchlila. Predbehla. Ženy sú bojovnejšie než chlapi, ďalšia mučivá asociácia a nevítaná spomienka na „plodné“ diskusie o znevýhodnených Ľuďoch. (Lebo Mužom a Ženou ich stvoril.)Z poslednej zákruty som uvidela autobus. Nastupovali poslední ľudia. Hlavou mi prebehli situácie z detstva. Nestíham, autobus nepočká. Bol som pripravená na neúspech, ale čižmy už boli tak dobre zabehnuté. Brat sa na mňa uškrnul. Stihla som. Víťazný pocit. Zadychčaná som ešte poprosila šoféra, či by ešte nepočkal, Niekto sa ešte ponáhľa. Zachraňujem ti kožu, bratku, buď rád, že máš pri sebe osobu, tradične nesúcu bremeno sociálnej angažovanosti. Aká som úžasná, extaticky som si opakovala (aby som parafrázovala Emmu T., Tú-čo-chce-ženám-tak-dobre). Brat šiel až do konca rovnomerným tempom. Na zastávke zastal a tváril sa, že čaká na iný autobus. Ďalší mu šiel o pol hodiny.Vybavila som všetko, aj keď to nebolo jednoduché.Ach, zakážme (si) podpätky. Asi by som nosila aj korzet, keby ste to odo mňa očakávali.