Môj princ ma vyhľadá
ja verím rozprávkam...
a sen sa mi vyplní
Skúsim im zatiaľ domček upratať, potom ma tu azda nechajú i spať!, správne tuší Snehulienka.
Prácu rada mám
Pri nej sa usmievam
Tá trocha prachu
Tlkot riadov
Predsa patrí k nej
S metlou si tancujem
Ja totiž dobre viem
Len koho navždy chcem mať rada
Princa – zatiaľ nech ma hľadá
La lalala la lá
La lalala la laaaaa
Zatvoríme sa do zámku pod zámku. Skôr ako na ženské priateľstvo verme práci, ktorá oslobodzuje. Aj keď prídu chmáry, tak nemaj hnev v tvári. Veď keď spievam, srdce mladé mám. Zrazu smútku niet.
Chcú nás naučiť neveriť na skutočný život po puberte, pred „kým nepomreli“. (Ne)odporúčam: Snehulienka a sedem trpaslíkov, Walt Disney Pictures. Nám srdce spieva a čas beží, poďme s úsmevom.
- Mamka, o čom ideš písať?
- O Snehulienke.
- Ale o ktorej?
- O tvojej, z telky.
- Ale nieeee, nie o Snehulienke.
- A o čom mám písať?
- Predsa o mne!
Niečo vo mne začalo spievať....oooo....a nemohla som to už zastaviť. Terezka, dcérka, univerzálny dedič, potomok a „prirodzená rivalka“ sa pridala k princovmu finále: (ja snívam) o tee-bee leeeen!
Poďme cenzurovať, alebo... (ja snívam) o tebe len
Máme anemickú pleť, podvýživené oči sa lesknú a pery horúčkovito blčia. V –snehu-lienky. Poďme si ľahnúť do rakvy a čakajme. Dobrá mamička umrela už dávno, manželka nášho otca nás otravuje. Staršia sestra je zlá. Ženy sú vôbec Ne-bez-peč-né, priateľstvo dvoch je len spiknutím proti tretej. Obklopme sa Piadimužíkmi, šiesti stačia ale sedem je viac. Pozor, nie vždy je menej viac. Kým príde Muž, zasnívajme a zaspievajme si: