Nie raz som si v berlínskom stánku pýtala „Feuerwerk“. Niektorí vyvalili oči, niektorí sa usmiali a zapaľovač mi predali. Táto chyba ma prenasledovala ešte dlho potom, ako som zistila, že som namiesto zapaľovača (Feuerzeug) žiadala o ohňostroj. „Ohňostroj alebo zápalky, prosím“, pýtala som si s istotou v hlase. Radšej by som chcela zapaľovač, ale všetci mi predávali len zápalky. Vskutku zvláštne.Ešte aj posledný mesiac, ktorý som v Berlíne strávila, s diplomom za ovládanie jazyka, som si v reštaurácii suverénne pýtala od talianskeho čašníka „dodávkovú vodu“ namiesto obyčajnej z vodovodného kohútika. Išla som si hlavu o stenu obúchať: Leitungswasser, nie Lieferwasser, Dummes.Ani by som si nedokázala predstaviť, že o mesiac neskôr ma opustí aj dôvera v základné nákupné zručnosti. Mala som určitú obavu zo sťahovania do Dánska, z mojich šiestich lekcií kurzu pre samoukov. Áno, každý ma utešoval: všetci Dáni hovoria výborne po anglicky. Nuž, treba mať veľkú dôveru k takýmto generalizáciám. Alebo treba byť ľahko ovplyvniteľný (súvisí s hypnabilitou, schopnosťou dať sa zhypnotizovať alebo uviesť do hypnotického spánku. Ale ja zaspávam pre polnocou zle.).Dopadlo to celkom fajn vďaka všadeprítomnej globalizácii, tentoraz vďaka. Paradajkový pretlak po taliansky, kuracie prsia po nemecky... a možnosť obídenia pultového predaja ma dostali takmer do eufórie. Malá chybička „se vloudila“, nebola som schopná odpojiť nákupný vozík. Taký ten obyčajný, známy, na mincu, s retiazkou. Minca správna? Áno. Študovala som nákres nad vozíkmi. Tak poď, Terezka, zoberieme si ten malý košík do ruky.-Ale pječoooo?-Aby sme sa mohli hrať na Červenú čiapočku. Pozri, máš ju aj na hlave.-Ahaaa, tak dobje.Druhý deň to isté. Vozík je nepoužiteľný. Hanba-nehanba, nie som predsa chlap, opýtam sa. Hihi, pani, prosím vás, nepomohli by ste mi s tým vozíkom? Neviem ho odpojiť, je pokazený? Pani skúša, nefunguje to. Tomu nerozumiem, čuduje sa, zvyčajne je to v poriadku. Skúste vo vnútri predajne, tam sú ďalšie vozíky. Nešlo to ani tam, ani pri zadnom vchode do predajne. Poď Terezka, aj dnes si ešte vezmeme malý košík.-Ale pječooo? Pječo musíme chodiť nožičkami? Mamka, pječo musíme chodiť svojimi nožičkami? Mamka?Nuž prečo. Dánsky dizajn. Potrebujete mincu, ktorú zasuniete do otvoru spredu, a retiazku visiacu z vášho vozíka – tú vsuniete do otvoru sprava, retiazka zľava sa vysunie.Schémy nad vozíkmi, také jednoznačné, sa na mňa škeria pri každej nákupnej misii.PISA štúdia na Slovensku odhalila, že nedokážeme čítať nespojité texty, ako sú napríklad schémy a dopravné grafikony. Preto musíma chodiť nožičkami, Terezka.
