Stretnutie s tromi želaniami

Ráno pri raňajkách objavila Terezka pojem „chuť“. Začala si pre seba hovoriť: sladké, slané a kyslé. A horké, doplnila som ju. To sú chute. Očká jej zažiarili, pravdepodobne som jej pomohla vyriešiť otázku, ktorú si už v hlavičke dlho obracala. Začala si to hneď overovať: horké detičky nemôžu? Iba ocko? Je pivo horké? A môj liečik bol sladký! Bola som inšpirujúca, fantastický pocit. Príjemná polhodinka prešla. Znova sa nemôžem ubrániť túžbe dozvedieť sa niečo o astrobiológii, literatúre, čert to ber, aj o počítačoch. Vojsť do inej dimenzie vášho „mužského sveta“. Dať sa inšpirovať.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

30. december, vlaková stanica Poprad. Odchádzame na chatu. Narýchlo hľadám pre Terezku darček. Vo výklade stánku zazriem omaľovanku „Tri želania“. V úzkom priestore staničného stánku sa stretávame traja: ja, predavač a mladý muž. Listuje v odborných časopisoch. - Prosím si tú omaľovanku z výkladu, Tri želania sa volá“.- Hmmm, to je už posledná, nechcete z týchto?- Nie, Veselú lúku aj Ahoj, zvieratká už mám, chýbajú mi už len tie Tri želania.- Tak to musíte chvíľočku počkať.Predavač odomyká pohyblivý regál, jeho krídlo zaplní takmer celú predajňu. Musím vyjsť von, muž pri pulte ďalej stiesnene prezerá časopisy. Ak by predavač otvoril regál čo len o kúsok viac, z muža by sa vydral von civilizovane zadržiavaný vzdych: zas nejaká iniciatívna matka... Tak dobre mu rozumiem.S tromi želaniami v ruke sa snažím napraviť si imidž (u predavača, muža aj u seba)a beriem si nové Foto-Video. Mladý muž ma pri platení predbehne. Podáva predavačovi Kozmos a nejaký počítačový časopis.- To je všetko?, pýta sa predavač s profesionálnou intuíciou.- Nie, dajte mi ešte jedného Fifíka...- Fifíka sme nedostali, len Macka Pusíka.- Tak ďakujem, Macka Pusíka už mám. To je všetko. Do videnia.Áno, to je všetko. Ďakujem. Do videnia.