Tesne pred hrou na sťahovavé vtáky som...

... nechala tašky s nákupom pred dverami, aj s peňaženkou, dokladmi a telefónom, vybehla som narýchlo o poschodie vyššie na strešnú terasu, druhý a posledný krát (zimné počasie tam predtým nelákalo).Z nekonečného priestoru okolo sa mi točila hlava. Alebo to bolo z tej vône vetra. Alebo z budov, ktorým sme pozerali do okien: z jednej strany psychológovia, z druhej jazykovedci. A dcérka sa ma vtedy spýtala: toto je čo? A ja som musela povedať pravdu: to je stena. Ona: No tak dobre. Ona mi to naozaj odsúhlasila a odklepla, bola to stena. Mohla to byť stena. A stena bola to, čo ju v tej chvíli zaujímalo....a začali sme baliť škatule do nového príbytku, kde nás namiesto prípojky k internetu čakala obrovská bonboniéra s nápisom Welcome... (Artúr Buchta bol tiež tak trochu sťahovavý.)... peňaženka, doklady a telefón mi ostali, kto by ich bral.

Martina Balogová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny