Nechtiac sa mi vybavili iné asociácie: dánska vlajka pred dverami susedov rovná sa bezsenná noc. Vyložia ju vždy, keď robia hlučné párty. Ráno sú zástavky nalepené na vchodových dverách a zapichnuté v trávniku pred domom - je štátny sviatok, bolo treba nakúpiť vopred. V každom obchode dostanete: jednorazové obrusy, taniere, poháre, dekorácie, všetko s motívom dánskej vlajky. Alebo Disney postavičiek. Ľudia mávajúci vlajkami. Mávajú a mávajú. Dánska vlajka podľa povesti spadla z neba.
Netrápte sa nad mojou neintegrovanosťou do cudzej kultry. Podobne cudzo som sa cítila nedávno, trpiac (alebo ani nie) nedostatkom klebiet o všeobecno-rozhľadovom fenoméne, s kým to vlastne Slovensko hralo, a či, nebodaj, vyhralo. (Aspoňže viem, že to bol hokej.) Vlastne mi je to jedno. Emocionálne nasadenie si šetrím a ofukujem ako niekto svoje upravené a čerstvo nalakované nechty. Fuuuuu. Dánske hádzanárky sú vraj tiež svetové.
Och, byť Dánom!
Neviem, či byť Dánom je och. Nevzdychám ja, vzdychá za mňa dánske ministerstvo zahraničných vecí. Je to názov eseje na ich oficiálnej stránke. Máličko provokujúci názov, ale text ma nesklamal. Dáni si dokázali s nadhľadom vystreliť sami zo seba, nezatvárať oči pred historicými chybami a napriek tomu dať nesentimentálne najavo, čo pre nich vlastná krajina znamená. Ministerstvo zahraničných vecí si môže gratulovať, dojem na mňa urobili. Keby si Dáni svoje zástavky nastrkali trebárs aj do koláčikov (veď to aj robia): zaľúbila som sa do nich. A pre zachovanie rovnováhy vesmíru dodám:
Och, byť Slovákom!
Ehm, vlastne načo tie výkričníky, veď som. Len vás poprosím: toho najväčšieho Slováka nejako rozumne vyesemeskujte...
Niekedy sa nedá cítiť inak, ako doma.
Sľúbená anketa: Aj vy by ste svoje pohrebníctvo nazvali takto?
Detail...
foto v perexe: I. Žulčáková
Oh, to be Danish!
Neoverené správy o pátraní po Veľkých Slovákoch (pri hľadaní sa dá nájsť všeličo)
Aj s týmto sa mi dá len súhlasiť...
