Vulgarizmy a zenová múdrosť okamihu

A básni. Má vlastný, originálny a autorsky chránený rým dom-strom. Niekedy ho dovádza do cimrmanovskej dokonalosti "rýmu absolutního", vtedy znie: dom - dom.

Ďalším zdrojom inšpirácie je, pravdepodobne, hra "Pizza". Hra spočíva v tom, že cesto (plast) umiestnime na ukazovák kuchára (plast) a pridávame rôzne pochutiny (plast). Pointa je v tom, že cesto je umiestnené veľmi labilne, teda pochutiny pridávame pomaly, opatrne, symetricky rozvážne. Zlepšuje jemnú motoriku, koordináciu oko-ruka, intuitívne vytvára pojem rovnováhy a jej zákonitostí. Alebo si ako cieľ dáme zhodiť pizzu a smiať sa na tom, aj tak sa dá.

Background objasnený, poďme k básni:

Na pizzu si nedáš dom,
na pizzu si nedáš dom.

Haha h he nemáš strom,
na pizzu si nedáš dom!

Nana n n povedz strom
na pizzu si nedáš DOM!

NA PIZZU SI NEDÁŠ DOM,
NA PIZZU SI NEDÁŠ DOM!

Interpretácia básne povoľuje ľubovoľnú dlžku a rôzne variácie hlasitosti prednesu, zväčša so stúpajúcou tendenciou. Autorská pôvodina je charakterizovaná ešte niečím a tu pochopte naše rozpaky (ktoré si určite všimla, preto s tým stále provokuje): sykavky sú problémom, "c" vyslovuje ako "č".

Ale čo sa dá očakávať v rodine, kde otec večer, pri televízore (dánska TV dáva denne Johna Travoltu alebo aspoň Nicholasa Cagea, preto tak veľa blogujem) osloví matku: ty... vieš čo je to ten OJEBLIK?

Há, vedela som! Oje-blick. Augen-blick. Okamih. A nezabudnite: nechytajte vodu, keď v nej tvrdne ľad.