Z denníka: rhus – Kodaň - Bratislava, 2.júna 2005

Hneď na ráno to na mňa prišlo, povznesená nálada z názvu železničnej spoločnosti: Arriva. A riva a riva! Čo iné španielske už Slovákovi príde na um a zostane mu to tam, kým nezafúka vietor. Vietor trochu zafúkal a hladinku som si neudržala (vlak si vozí vlastné nálady).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Vlak. Na mojom rezervovanom mieste spal nejaký čierny raper. Oči boli ukryté kapucňou, sedela som oproti a nerušene som sa zamyslela (zadívala). Na jeho pery. Skúšala som čítať, ale tie pery boli zvláštne. Boli bledunko hnedé, ako mliečna čokoláda, nie horká. Nikdy predtým som si neuvedomila, že černosi môžu mať tak nádherné, bledohnedé pery. Pozerala som sa... Pozerala. Von z okna alebo na pery, len tak. A potom som uvidela, že tá kapucňa nebola posunutá až tak hlboko do čela, k perám sa na moje zdesenie pridali oči a zliali sa do človeka, už dlhšie sa tiež pozeral. Čo k tomu dodať: kniha je najlepší priateľ človeka. Neodvrávala a spolu so mnou sa hanbila až do Kodane.

Neuveriteľne pútavá bola, pasáže v stredovekej angličtine môj pôžitok z porozumenia textu (vesmíru a čohokoľvek) len umocňovali.

Čo som počúvala celý deň: dánčinu a útržky švédčiny a dánsku angličtinu, ktorá nie je o nič zrozumiteľnejšia ako slovenská nemčina... Čítala som tú nepredstaviteľne zaujímavú knihu (lebo oproti ešte stále sedeli tie pery, to sa nedá nič robiť, čítať treba).

Až prišla Bratislava a upokojujúco nevrlý colník, provokovala som ho návnadami „dobrý deň“ a „nech sa páči“, tuším som sa aj zaškerila, on neprehovoril. Stretnutie s Ľúbozvučnou sa odložilo o pol hodinku...

Bratislava, Račianske mýto, vnučka s babičkou, z vnučkiných úst práve vyšlo niečo nevhodné.

Čó si to póvedala? Táke sa néhovori!, boli babkine slová, na vierohodnosti im uberal tón.
Ho-vo-rí! , pochopila Símonka. Ja som pochopila tiež a spomalila som, napla anténky, nech sa voľačo podučím.
No, téda, to si sa úrčite v škôlke náučila. Póvedz, to ťa Míšelka, Míšelka Jákubove náučila, že? Óna tak vrávi, že?
A Símonka to slovo vyslovila ešte raz, tentoraz ho vykríkla a niekoľkokrát, len ja som to celé nechápala, nepoznám už najnovšiu slovnú zásobu. Babka si domyslela a vysvetlila:
Símonka, néhovori sa „teď“, hóvori sa „teraz“!

Teraz, teraz, teraz! Práve teraz. A riva a riva, som doma! Ďakujem všetkým jazykovým purifikátorom a balzamovačom živého jazyka. Aby sme sa rozumeli...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
vlak
vlak 


Martina Balogová

Martina Balogová

Bloger 
  • Počet článkov:  105
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Sandwich maker. Na nejaký čas býva v Dánsku. Poštovú schránku s nápisom martina.balog má zavesenú na gmail.com. Zoznam autorových rubrík:  Ľudské, tak akurátneDánskoKrížom-krážom, kde som domaNerozumiemKeď mlčanie nepomáhaMalilinkostiSvätuškárenieSúkromnéiba na mojom bloguTajný šuflík úplne naspodu

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

239 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,087 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

275 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu