Naprogramovaní výchovou

Vietor im čechral tmavé vlasy a dym odnášal k nedaľeko stojacim turistom. Všetci sledovali tečúci Dunaj hlboko pod ich nohami. Ona obdivovala odlesk slnka na vodnej hladine a hru svetla, ktoré vytvárali jednotlivé vlny valiace sa spod obrovskej nákladnej lode šinúcej si to pomaly hore prúdom. On sa pozeral na vodu tiež, v hlave však prepočítaval spotrebu nafty tlačného remorkéra, vyšlo mu, že je to lacnejšie ako preprava kamiónom, záleží však na vyťaženosti lode.

Chytili sa za ruky a zamierili do najbližšej kaviarne, vietor sa zdvihol, vonku už nebolo príjemne. Turistom to nevadilo, fotili sa ďalej. Možno si chceli spraviť čo najlepšiu fotku na náhrobný kameň, podľa výzoru im už veľa času nezostávalo. Pod jednou holou lipou ho prinútila zastať. Nohami sa začala brodiť v napadanom lístí, ktoré sa nafúkaním nahromadilo v kúte ohrady. Čupla si, oboma rukami do neho načrela a zhlboka v ňom začala dýchať. Veľmi pomaly sa poobzerala po tomto zákutí, v očiach je bolo vidieť bežať príjemné spomienky.
„Tu som prišla o venček.“
Pozeral na ňu nechápavo, on videl len obsraté lavičky od holubov, na lavičkých chýbajúce drevené trámy a hnijúce lístie v ňom vyvolávalo slizký pocit špinavej vlhkosti. Bol hrdý na svoju logiku. Predstavil si jar a kopu kvitnúcej púpavy dookola, žlté koberce kvetov. Ako dieťa v škôlke vil púpavové vence. Neznášal to biele lepkavé mlieko, ktoré vytekalo zo stoniek a neskôr nešlo umyť čistou vodou a musel použiť mydlo. Ako baba, tie sa umývali mydlom.
Usmial sa na ňu a povedal jej:
„Prídeme po zime. Spravím ti nový venček.“
Dokazovanie manuálnych zručností je predsa jedna zo zásad mužnosti. Chce to byť on, kto má v rukách určovanie osudu ich vzťahu.

Neprekvapilo ju to, len si bolestne uvedomila:
„Toto je muž, s ktorým žijem.“, hneď sa však aj opravila: „Toto je muž, u ktorého žijem.“
Je to dôsledok výchovy, so psou poslušnosťou plnila matkine priania. Tá jej okamžite po zoznámení a po prvom krížovom výsluchu oznámila:
„Tento sa o teba postará, drž sa ho. Je presne ako tvoj otec.“
V tomto mala pravdu, presne ako jej otec, mal dobrú robotu, chlapmi cenenú partnerku, auto, dom, k dokonalosti a spoločenskej nirváne mu chýbalo už len dieťa. Bol dosť bez fantázie.

Tešil sa keď konečne budú doma. Tieto vychádzky mu liezli na nervy, radšej by doma pozeral prenos z anglickej futbalovej ligy a popíjal pivo, bola to však dohoda, aspoň raz týždenne budú chodiť na vzduch. Začal rozmýšľať čo si prikáže na večeru.

Snažila si vychutnať čo najviac pobyt v prírode. Bola to jediná možnosť ako zabudnúť na všetky tie jeho pokusy splodiť dieťa. Nemožné mechanické pohyby bez štipky fantázie. Naschvál mu nechávala na posteli otvorené ženské magazíny na zakázaných stranách, vždy ich spakruky zhodil na zem a rukou potľapkal na voľné miesto vedľa seba, ako keď sa psovi ukazuje miesto. So slizkým úsmevom čakal kedy si ľahne k nemu pod perinu. Boli spolu päť rokov, päť rokov nemala orgazmus, tri roky sa pokúšal o dieťa a pumpoval do nej to svoje geneticky čisté semeno, ešte šťastie, že existujú antikoncepčné tabletky.

V noci sa zobudil na plný mechúr, tlačil mu na prostatu. Spával nahý. Pozeral na seba v stropnom zrkadle, vyzeral ako keby nemal penis, potom si uvedomil, že mu stojí kolmo do neba ako delo pred výstrelom. Chcel sa jej dotknúť, rukou zašmátral jej smerom. Do prázdna. Jej miesto svietilo prázdnotou a belobou posteľnej, príliš naškrobenej, plachty ešte sálajúcej živočíšnym teplom. Musela vstať pred chvíľou. Po tme sa vybral smerom do kúpeľky, oči privreté, mal by vystrieť ruky aby si nenarazil nos o stenu alebo včera premiestnenú skriňu. Namiesto toho len viac vytrčil ešte stále stoporený penis, krátka slepecká palica. Svetlo unikajúce cez škáru slabo privretých kúpeľňových dverí mu ukázalo cestu a zabránilo bolestivému prebudeniu.

Sedela nahá na olivovozelenej dlažbe, spod zadku jej trčali rohy dvojmo preloženého uteráku. Nepotreboval dlhý pohľad aby zhodnotil, že nie je na tom práve najlepšie. Hajzlová doska nebola položená na mise ale opretá o splachovaciu nádržku. Vedela ho hodiny mučiť povinnosťou vždy dosku zložiť, inak to má nepriaznivý vplyv na pozitívnu energiu v byte. Vždy si predstavil ako tá energia uteká dole potrubím ako spláchnuté sračky.

Prsia sa jej dotýkali kolien, vyzerala ako keby pózovala pri fotení aktov a takto si zakrývala bradavky. Vzlykala a soplila. Neutierala si tvár, naposledy videl podobný výraz na ľudskej tvári keď ho donútila sledovať beh na lyžiach.
„Tí nóri majú dokonalé postavy.“ hovorievala. Vtedy si pomyslel, že by mali bežcom namiesto občerstvenia na trati rozdávať papierové vreckovky, niektorým viseli sople dlhé niekoľko centimetrov. Jej súvisle kvapkal na kolená. Prilepia sa jej bradavky, možno nebude vedieť vstať. Chodidlá mala vložené do sprchovacieho kúta, strihala si nechty na nohách a to bola včera na pedikúre. Francúzsky na bielo nafarbené okraje jej strieľali po každom odstrihnutí a zvonivo sa odrážali od sklenenej sprchovej zásteny.

Inštinktívne pocítil, že by ju nemal rušiť v tejto intímnej chvíli, aj on chce byť pri strihaní nechtov sám. S vedomím, že sa do rána asi poští zaľahol naspäť do postele. Neprebralo ho ani náhle zistenie, že sedela na jeho uteráku napriek jej problémom so zlatou žilou. Naštastie sú tu zachvíľu Vianoce, ostal verný svojmu detskému zvyku a prelašoval všetky skrýše. Okrem ponožiek dostane tento rok aj novú sadu uterákov.