Zavšivavení indiáni

Potom druhé, tretie a štvrté šplech. Do jazierka naskákali štyri cigánčence. Začali sa hrať a špliechať ako v aquaparku, vôbec im moja prítomnosť nevadila. Pozeral som hodnú chvíľu ako puk a potom som si jednu strelil, nech sa zobudím. Realita, v záhradnom jazierku sa močia nejakí krpci. Ukľudnil som sa a začal komunikovať.

„Počúvajte, čo tu robíte?“
„Kúpeme sa ujo.“
„To vidím, ale čo sa nejdete kúpať za roh na normálne jazero?“
„To je studené ujo. Tu je voda teplučká.“

Keby vedeli, že dokonca termálna s liečivými účinkami, tak sa mi tu prestrieda celá cigánska osada spoza neďalekého kopca. Ale povedal, som si, že spravím dobrý skutok a donesiem im aspoň mydlo. Chvíľu som rozmýšľal, že vhodná bude plechovica mazľavého, priemyselného mydla na odstraňovanie hrubých nečistôt. Vši a iná háveď im z tých čiernych hláv len tak pršali. Až som sa bál, že mi z toľkého krmiva ryby stlstnú.

„No dosť bolo. Teraz choďte pekne domov.“
„Ujo nemáte bicykel?“
Boli štyria na dvoch bicykloch. Jedna nefunkčná ukrajina sa mi povaľovala v sklade. Tak som skúsil spraviť obchod.
„Počúvajte, dám vám bicykel, ale už vás tu nikdy nechcem vidieť!“
„Jasné ujo! Kde ho máte?“

Na druhý deň prišli znovu. Na troch bicykloch. Šiesti.