Rozprávka o Poslednom súde

- Nejako je ticho, - zamrmle Lucifer. - Dočkáš sa, - prehovorí Gabriel. - Áno, ale skoro všetko ide na tvoju stranu... á, nový príšelec, - poteší sa Lucifer, ale vzápätí zosmutnie. Nič pre neho. Stará žena pokľakne pred Svetlom, ale Gabriel ju vzápätí dvíha.- Verne si slúžila svojmu Pánovi, vojdi do Kráľovstva nebeského, - prehovorí Svetlo. - Ani sa nič nepýtaš, Najvyšší? - začuduje sa Lucifer.- A načo, keď pozná jej vieru i skutky? - diví sa aj Gabriel. Lucifer spozornie. Ďalší. Pribehne malé dievčatko. Poobzerá sa a uteká ku Svetlu. - Ježiško! Tak predsa si tu! Mamička mi hovorila, že ma už čakáš!- Áno, dieťa moje. Čakal som ťa, - prehovorilo Svetlo. - A že tu už nebudú doktori a sestričky a všelijakí hadičky a injekcie! - Samozrejme,  že nie! Budeš sa hrať so mnou a detičkami v rajskej záhrade. - To raz nepochopím! - vybuchne Lucifer. - Prečo musia zomierať aj deti? Prečo sa musia trápiť? Keď už dospelí idú, dobre, no! Ale deti? Kde je tu spravodlivosť? Áááá... tak tento je určite môj! Prichádza sebavedomý muž. Trochu zneistie, keď uvidí anjelov a Svetlo, ale potom sa rozrehoce.- Čo je to tu za cirkus? - Ja ti dám cirkus! - vybuchne Lucifer, schmatne príšelca, rozprestrie čierne krídla a letí s ním preč. Počuť už len zúfalý rev. Gabriel listuje v knihe života a krúti hlavou. Nenachádza pre nešťastníka žiadnu poľahčujúcu okolnosť.- Je v tom najväčšom kotli, - vracia sa Lucifer veľmi spokojne. - Hmhm, - povie Gabriel len toľko a pozerá na ďalšieho prichádzajúceho. Muž sa hlboko klania pred svetlom a vzápätí zamieri ku Gabrielovi. Ale ohnivý meč mu prekríži cestu. Lucifer sa nahlas uchechtne.- Kde máš tak naponáhlo? - Chodil som pravidelne do kostola, bol som členom spevokolu, presbyterom...   - Tu sa o samozrejmostiach nehovorí, - povie Gabriel. - Počkaj, zalistujem v tvojej knihe života.   Čierny anjel sa uchechtáva. Veru ani veriaci to nemajú na poslednom súde ľahké.   - Hovoríš síce pravdu, ale ja mám poznámky, že si škatuľkoval   cirkevníkov a tých biednych obchádzal. Neboli ti seberovní. - Akých biednych? - Takže aj tebe vypadla pamäť, - zarehoce sa Lucifer. - Čo keď Najvyššiemu tiež vypadne pamäť o tvojich dobrých skutkoch? Príšelec pochopí. - Milosť! - hodí sa na zem pred Svetlom. - Milosť, Pane! - Nedáte mi ho? Takého vzorného kresťana ešte v pekle nemám, - smeje sa Lucifer, hoci vie, že to nebude jeho úlovok. Ale vzápätí sa poteší.   - Ďalší je môj! -  usmieva sa víťazne. Prichádza mladý muž, okolo krku sa mu hompáľa povraz. - Tak predsa, - povie mladík a klesne na zem pred Svetlom.   - Haha, nič ti nepomôže, - vyškiera sa Lucifer a mierne roztiahne krídla. - Prečo si to spravil? - pýta sa Gabriel. - Človek nemá právo brať si život. - Už som ďalej nemohol... nevládal...   Gabriel otvorí knihu života a listuje.- A hlavne nechcel. No, čo tu máme... Násilie, drogy, niekoľkokrát väzenie... a pritom si sa v škole dobre učil. Zaujímavé. A rodičia... aha, jeden tam, druhý hentam... každý mal svoju rodinu a svoje záujmy... - A to je hádam poľahčujúca okolnosť? - vybuchne Lucifer. - A čo tá prepadnutá babka? A ten zbitý dedko? Pre peniaze! Potreboval drogu. Matku vykrádal...- Nakoniec ma už nikto nepustil dnu. Báli sa ma. Stal som sa bezdomovcom. Stále to bolo horšie a horšie... Už sa nedalo nič zmeniť. Tak som si pomyslel: skončím. Nikomu nebudem prekážať. - Ale na posledný súd si nepomyslel, - povie Lucifer veľmi hlasno. - Keď som to skončil... ono sa to vlastne neskončilo... spadol som do tmavej chodby bez akéhokoľvek východu... nemohol som sa pohnúť... iba som ležal... a tie hrozné zvuky... a tiene... povedal som si: urobil som hlúposť, pokúšal som sa vrátiť, skúsiť to všetko odznova, ale aj vchodové dvere sa zatvorili... bolo to hrozné... až po dlhom čase zasvietilo nejaké svetielko a tu som sa našiel...  - Teraz je už neskoro na ľútosť, - povie Lucifer zachmúrene. - Vziať si život, za to je ten najvyšší trest. - Ja viem... ja to ľutujem, ale... - Je tu jedna poľahčujúca okolnosť, - ozve sa zase Gabriel. - Za   tento zbabraný život môžu aj druhí, nielen on sám. Lucifer vyprskne: toľko zbytočných rečí.   - Rozhodni, Najvyšší,- pozrie sa Gabriel do svetla.- Zmiluj sa, Pane, - rozplače sa príšelec. - Na plač je neskoro, - hundre Lucifer. - Odveď ho, Gabriel, - ozve sa Svetlo. - To snáď nie! - protestuje Lucifer.- Ako to môžeš, Najvyšší? Ako môžeš tak rozhodnúť? - Najvyšší preto prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Lucifer, ešte stále to nechápeš? - Nie, - povie pravdu Lucifer. - A mnohí to nechápu, nielen ja.- Tak sa mi vidí, že máš pravdu, - vzdychne si Gabriel a čaká na ďalšieho príšelca.