Pytačky a svadba
Na uzavretie manželstva je potrebný súhlas otca nevesty. Manželstvo sa považuje za uzavreté, hneď ako muž prespí so svojou snúbenicou v dome jej rodiny. V minulosti sa obvykle uzatvárali svadby medzi rodinami sídliacimi na rovnakom území okolo rovnakých riek. Teraz sa vzdialenosti predlžujú a nápadník prichádza za svojou vyvolenou aj z väčšej diaľky. Časom si mladý pár zvyčajne postaví nové obydlie, ale zo začiatku žijú aj so svojimi deťmi vždy v rodičovskom dome. Novšie pravidlá Indiánov Emberá určujú pre manželstvo podmienku minimálneho veku osemnásť rokov a vylučujú bližšiu ako štvorstupňovú vzájomnú príbuznosť snúbencov. Keď sa rozvedú, deti zostávajú u matky.
Samotná svadba je iba menšou rodinnou oslavou. Celý deň sa spieva pieseň Karichipari, kde sa zdôrazňuje porozumenie a dialóg. Strieda sa v nej recitácia muža a ženy a refrén všetkých. Počas spevu ostatní prítomní tancujú za sprievodu malého bubienka.
Pôrod
Keď žena Emberá cíti, že bude rodiť, skryje sa v lese alebo v inom úkryte, kde ju nikto nevidí a neprekvapí. Po pôrode dieťaťa odhryzne pupočnú šnúru zubami alebo nejakým ostrým predmetom (kameň, drevo) a vráti sa s dieťaťom do obydlia. Tam sa podrobí štyrom kúpeľom. Prvý deň vlažnou vodou, nasledujúci dažďovou vodou. Tretí deň ráno popučí varenú kukuricu, dá ju do misky s vodou, ide k rieke a sediac na kameni si kukuričnú vodu leje na hlavu. Neskôr sa celá umyje v rieke. Po desiatich dňoch vykúpe dieťa v roztoku jaguy (biela šťava z plodu stromu Genipa, ktorá po styku s telom stmavne), aby jeho telíčko zosilnelo. Pery dieťaťa sa občas potierajú hlinou, aby sa stotožnilo so zemou, ktorú bude vo svojom živote uctievať a chrániť. Pre výživu ústnej dutiny sa používa plod Chiday, ktorý najskôr požuje otec dieťaťa alebo iná dospelá osoba a potom ho dá cmúľať dieťaťu.
Rituál podobný nášmu krstu sa realizuje, až keď dieťa reaguje na svoje meno. Rodičia dieťaťa spievajú piesne, ktoré mu prajú najlepšiu budúcnosť a potom sa z obydlia sype na zem dážď kukuričnej pálenky chicha a zrnká kukurice ako symbol budúcej hojnosti.
Pohreb
Dá sa povedať, že pohreb je jedna z významných a veľkých osláv. Väčší ako napríklad svadba. Pohrebný obrad je kultom uctievania mŕtvych, kde sa bolesť zo straty drahého človeka premieňa na radosť a veselie, ktoré má dušu zosnulého preniesť do ríše dobrých duchov.
Mŕtvy Emberá sa zabalí do prikrývok a priviaže k rohoži alebo upevní do vydlabanej pirogy priviazanej k stromu. Tu zostane telo dve alebo tri noci, kým príde posledný príbuzný, pretože rodinní príslušníci veľakrát pracujú ďaleko od domova. Prítomní pozostalí pijú pálenku z kukurice či z cukrovej trstiny, prípadne aguardiente, pálenku s anízovou chuťou. O jedlo a pitie prítomných sa starajú priami pozostalí. Zabíjajú sa prasce, sliepky a spracováva sa nahromadená úroda. Zhromaždia sa osobné veci mŕtveho - náradie, pušky, sekery, mačety, udice a odevy a spolu s obydlím a s celým jeho obsahom všetko dedí najstarší syn. Všetko sa uchováva ako pamiatka na mŕtveho. Jeho manželka si zakrýva tvár vlasmi, varí jedlo a odriekava životopis manžela. Na pamiatku si necháva jednu jeho bedrovú rúšku guayuco. Ak zomrie vydatá žena, jej manžel sa na tomto „kare" stará o opilcov a zabraňuje hádkam a sporom. Schová si pre seba jednu jej parumu (sukňu) a dá si z prstov dole prstene. Ak zomrie mladík bez manželky, zhromaždí sa okolo neho čo najviac príbuzných, podobne je to aj v prípade slobodnej mŕtvej dievčiny. Po celý čas sa vyzdvihujú dobré vlastnosti zosnulého, všetci plačú, ale život v osade ide ďalej - dojčia sa deti, ktoré spia v náručiach žien, a všade sa ozýva krik opilcov.
Keď zomrie dieťa, umyjú ho a oblečú do najlepšieho odevu. Od rodičov dostane rôzne darčeky, ako napr. ozdoby, kvety a talizmany. Týmto všetkým sa vyzdobí vybratý strom, najčastejšie palma, a z neho sa zavesí dlhá ozdobná šnúrka, ktorá slúži na útechu matky. S dieťaťom sa prichádzajú rozlúčiť ostatní priatelia, ktorí spievajú rôzne popevky a predvádzajú najrôznejšie scénky, tance, spevy...
Keď sa zásoby jedla a pitia začnú míňať, priami pozostalí prestanú piť a jesť. Znamená to, že pohreb sa skončil.
Medicína
Indiáni Emberá majú obrovské znalosti z botaniky, ktoré sa u nich dedia z generácie na generáciu. Dokážu svojimi bylinkami, ktoré pestujú v záhradkách, vyliečiť veľa bolestí a chorôb. Ich využívanie prírodných rastlín ako liekov by malo obrovský prínos pre modernú medicínu. Poznajú najrôznejšie rastliny, ktoré napríklad odpudzujú hmyz, slúžia ako preháňadlá, očisťujú telo, močopudné rastliny, sedatíva zmierňujúce bolesť, dezinfekčné prostriedky...
Keď Indián Emberá ochorie, prisudzuje sa to zlým duchom. Ak ide o menej závažnú chorobu, sám chorý alebo jeho rodina sa ju pokúšajú vyliečiť rôznymi bylinkami. Keď sa jeho stav nezlepšuje, pristúpi sa k návšteve šamana nazývaného jaibaná, ktorý má okrem ďalších znalostí prírodných byliniek aj schopnosť liečiť pomocou svojich totemov. Zariekavaním vyháňa všetko zlé, čo ochorenie spôsobuje. Keďže Indiáni veria v schopnosti jaibaná a ak šamani poznajú mnohé ďalšie tajné liečivé rastliny, veľmi často sa stane, že viera a nový liek nemoc skutočne vyženú.
Buďte šťastní, Hirax
Aktivity Hiraxa:
Utorok, 22. 6. 2010, Zlaté Moravce, súkromná čítačka v reedukačnom zariadení pre mladistvých. Vstup jeden "hriech" a jeden úsmev.
Utorok, 22. 6. 2010 o 16:02, Piešťany, Kníhkupectvo MODUL (Vinterova), Hiraxova čítačka, vstup jeden úsmev.
Pondelok, 28. 6. 2010, Topoľčany, 17:00 hod Galéria (program pre mladých - spevokol, básne Hirax), 18:00 reštaurácia Kaiserhof Nám. M. R. Štefánika (čítačka Hirax).
Máj-jún 2010: Výstava Hiraxových fotografií z Thajska v martinskej kaviarničke Kamala. Pozor, nejedná sa o žiadnu "galériu", ale o 12násť záberov, ktorými som sa snažil vystihnúť túto krajinu. Vstup jeden úsmev.
Štvrtok, 4. 11. 2010, Svet, Oficiálne vydanie Hiraxovho štvrtého románu "Nauč ma umierať".
Štvrtok, 4. 11. 2010, 16:37, Bratislava, Svet knihy Bene Libri (v centre mesta, Obchodná), Prvá Hiraxova čítačka k jeho štvrtému románu "Nauč ma umierať". Vstup jeden úsmev.
Streda 10. 11. 2010 o 11:02 hod., Nitra, Krajská knižnica K. Kmeťka. Hirax - čítačka. Vstup jeden úsmev.
Štvrtok 11. 11. 2011(-1) o 11:11, Šaľa, gymnázium, Hirax - čítačka. Vstup jeden úsmev.
