Ekvádor (Cestopis)

Chugchilán (Ekvádor - 6. časť)

Pavel Baričák

Chugchilán (Ekvádor - 6. časť)

Po desiatich minútach ma domáci opúšťajú, určite ich vyprevadilo zúfalstvo v mojich očiach. „Áno, si v riti, a to v poriadnej. Toto bol totiž posledný autobus, ktorý chodí na smer Koniec sveta. O hodinu je tma, už teraz je taká zima, že ti nepomôže ani spacák. Veď sa kukni na ten opar, čo sa znáša z hôr, tu sme v inej výške," ožíva vo mne strach. Vyháňam ho, nech ide kadeľahšie, a zapínam rozum. V prvom rade sa obliekam. Z neďalekého briežka ma pozorujú pastierikovia dobytka. Tvárim sa, že si idem odfotiť mikrokostolík, ktorý tu majú, ale v skutočnosti sa rozhliadam, kde by sa dalo v najhoršom prípade prespať. Nachádzam opustený prístavok, ktorý je z jednej strany otvorený. „To by sme mali," vravím si, „ale teraz treba začať prosiť tam tých hore o kladné vyriešenie situácie a nerozmýšľať nad krajnými možnosťami. Určite sa nájde nejaký domáci, ktorý ma za pár dolárov uloží do chlieva, ale o tomto budem uvažovať až ako o poslednom," prebúdza sa vo mne bojovník.

  • 30. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 422x
  • 0
Z Otavalo do hôr (Ekvádor - 5. časť)

Pavel Baričák

Z Otavalo do hôr (Ekvádor - 5. časť)

O desať minút pol piatej stepujem na stanici, ale nikde nikoho. Žiaden autobus, žiadne výkriky Kíto, Kíto... Nikto nič. Teda okrem troch psov, ktoré sa mňa vyrútili spoza odstavených autobusov, inak by som si myslel, že mesto vymrelo. „Pripomínam vám klobásu? Voniam ako rezeň?" pomyslím si, pričom poslušne cúvam od diaľkových spojov, kde majú psy asi svoj brloh.

  • 15. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 084x
  • 0
Otavalo (Ekvádor - 4. časť)

Pavel Baričák

Otavalo (Ekvádor - 4. časť)

Som zasa u „mamy“, ktorá sa čuduje, ako rýchlo som sa vrátil. Vyzúvam si topánky, chodidlá mi len tak horia. Vravím jej, nech mi spraví pescado (ryba po španielsky, pozn. autora) na jej spôsob. A že poprosím ešte pivo, že si zaslúžim. Ide ho kvôli mne kúpiť do vedľajšieho obchodíka, netušil som, že takýmto prepotrebným nápojovým sortimentom nedisponuje. Určite si myslí o ľuďoch vyspelej civilizácie svoje: „Len by pili, fajčili a hrali sa vďaka peniazom, ktoré majú, na bohov.“

  • 9. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 080x
  • 0
Jazero Cuicocha (Ekvádor - 3. časť)

Pavel Baričák

Jazero Cuicocha (Ekvádor - 3. časť)

Vstávam aj bez budíka. Píšem žene a dcérke správu, že sa mi dobre darí, že ma svet opäť prijal, že som jeho milované dieťa, že sa mi ukazuje vo fantastických farbách, učí ma, žehná moju bytosť a ja im o tom všetkom budem po večeroch s leskom v očiach rozprávať. Na facebooku uverejňujem prvé juhoamerické fotky, nech aspoň pár krajanov na chvíľu zanechá cval a nech im dodám odvahu všetko na niekoľko dní nechať, zbaliť si nejaké tie tričká a vyraziť niekam, kde ešte nikdy neboli. Aj keby k Šútovskému vodopádu...

  • 3. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 244x
  • 0
Ekvádor, otvor sa, vojdem a neublížim (Ekvádor - 2. časť)

Pavel Baričák

Ekvádor, otvor sa, vojdem a neublížim (Ekvádor - 2. časť)

Renáta ma pre istotu budí o pol tretej v noci. Rozpráva čosi zo sna. Šepkám jej z druhej strany izby, nech sa neplaší, nech ešte spí. Viem, že ráno si to nebude pamätať. Je ako moja žena Ivka, s tou čo-to v noci pokvákam, ale pamätám si to iba ja. Od tohto prebudenia sa len tak prevaľujem v polospánku, neskôr už iba meditujem. O piatej ráno nadobro vstávam, veď telo má európskych jedenásť hodín doobeda. „Jeden, dva dni a čas sa prestaví, neboj sa, telíčko, zvládli sme spolu iné veci," dohováram vnútru, kým si v spoločenskej izbe začínam písať prvé poznámky k tomuto cestopisu.

  • 25. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 487x
  • 0
Konečne letím, alebo z Viedne do Quita (Ekvádor - 1. časť)

Pavel Baričák

Konečne letím, alebo z Viedne do Quita (Ekvádor - 1. časť)

- Kto ťa tam čaká? - pýta sa ma Zolko v aute. Je štvrť na päť ráno, keď ma vezie na viedenské letisko. Iné riešenie totiž nie je, autobusom z Mlynských Nív by som to nestíhal.- Nik. Kto by ma tam mal čakať? - A kde budeš spať? - zvolá prekvapene.- Neviem, niečo si tam nájdem. Mal by som prísť o ôsmej večer do Quita, to je v pohode čas.Husto prší, stierače letia ako besné, no napriek tomu skoro nič nevidíme. Oboch nás režú oči. Išli sme spať niečo po jednej, čo sme sa nevedeli vyrozprávať. Tri hodiny je málo na spánok a nieto ešte, keď vám kúrenie ženie do očí teplý vzduch.- Nebojíš sa letieť? - vyzvedá kamarát.- Viac sa bojím v tomto aute, - odpovedám a pozerám sa, ako auto frézuje mokrú vozovku. Zolko uberá na stovku, čo ma teší.

  • 18. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 996x
  • 1
Čo mi šepla ayahuasca - dozvuk (4. časť)

Pavel Baričák

Čo mi šepla ayahuasca - dozvuk (4. časť)

Kým som sa motal vo vesmíre a lietal udalosťami, vonka začalo pršať. Je to zasa poriadny lejak (kto by to aj čakal v dažďovom pralese, všakže?), ale ešte aj ten dážď sa stáva súčasťou obradu. Šaman spieva svoje ikary (očistné piesne) nad Zuzkou, ktorá je posledná na rade očistenia. Vychutnávam si jeho úžasný hlas, tú pieseň počujeme všetci už po ôsmykrát, pre mňa osobne je to hit noci. Vyberám mobil a nahrávam si to, samozrejme robím to tak, aby som nikoho so svietiacim displejom nerušil. Nemôžem odísť bez tejto nahrávky, je to pre mňa droga. Chart si Luisa fotil, keď sa na začiatku preobliekol do šamanského odevu. Sľúbil mi poslať fotky emailom, ale nestalo sa tak (lebo sa tak stať nemalo). Vlastne ani teraz si neviem vybaviť Luisovu tvár, lebo som dal prednosť vychutnať si drvivú väčšinu obradu, ako aj moju očistu, so zažmúrenými očami. Postavte predo mňa troch Ekvádorčanom a neurčím ho.

  • 8. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 932x
  • 6
Čo mi šepla ayahuasca - samotné čistenie La limpia (3. časť)

Pavel Baričák

Čo mi šepla ayahuasca - samotné čistenie La limpia (3. časť)

Nie je mi zima, nemám triašku, nie som stuhnutý, nemám pocity návalov tepla, je mi príjemne. Medicína sa vo mne usadila, dokonca naberám dojem, že zo mňa prchá. Jej účinky boli prekvapivo krátke. Vybavuje sa mi úžasná knihy Vlasy dupkom od prešovskej anestéziologičky Ľubky Romanovej, ktorá vás po prečítaní krátkych poviedok donúti tou najprirodzenejšou cestou poďakovať za svoje zdravie v hocijakom stave je. Opisuje tam, že raz mala do stavu umelého spánku pred operáciou priviesť človeka, ktorý veľa pil. Musela mu dať priam konské dávky, tak bol jeho organizmus zvyknutý odbúravať cudzie omamné látky.

  • 26. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 720x
  • 6
Čo mi šepla ayahuasca: strachy preč, film neprichádza, pýtam sa- 2.

Pavel Baričák

Čo mi šepla ayahuasca: strachy preč, film neprichádza, pýtam sa- 2.

Ayahuasa je domorodé meno rýchlorastúcej tropickej liany Banisteriopsis caapi, čo v preklade znamená „liana duší". Šamanmi na celom svete je veľmi cenená pre jej obrovský potenciál liečiť na hlbinnej úrovni - fyzické i duševné bolesti. Zažil som ceremóniu s ayahuscou v ekvádorskom pralese uprostred primárneho lesa kúsok od mesta Tena. Rituál vykonal domáci šaman Don Luis, ku ktorému som sa dostal na odporúčanie československého páru Jána a Zuzky Rostlinkovcov (nie, ani naše mená nie sú náhodami, čo si myslíte, prečo Ondrej Kalamár píše také skvelé aforizmy?), ktorí žijú v pralese už nejeden rok. Touto cestou im za všetko ďakujem.

  • 19. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 577x
  • 16
Čo mi šepla ayahuasca - ceremónia začína (1. časť)

Pavel Baričák

Čo mi šepla ayahuasca - ceremónia začína (1. časť)

Ayahuasa je domorodé meno rýchlorastúcej tropickej liany Banisteriopsis caapi, čo v preklade znamená „liana duší". Šamanmi na celom svete je veľmi cenená pre jej obrovský potenciál liečiť na hlbinnej úrovni - fyzické i duševné bolesti. Zažil som ceremóniu s ayahuscou v ekvádorskom pralese uprostred primárneho lesa kúsok od mesta Tena. Rituál viedol domáci šaman Don Luis, ku ktorému som sa dostal na odporúčanie československého páru Jána a Zuzky Rostlinkovcov (nie, ani naše mená nie sú náhodami, čo si myslíte, prečo Ondrej Kalamár píše také skvelé aforizmy?), ktorí žijú v pralese už nejeden rok. Touto cestou im za všetko ďakujem.

  • 18. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 260x
  • 7
Čo mi šepla ekvádorská Ingapirca

Pavel Baričák

Čo mi šepla ekvádorská Ingapirca

V sobotu som navštívil Ingapircu, ruiny Inkov, nachádzajúce sa 80 kilometrov od ekvádorského mesta Cuenca. Odporúčam vám čítať tento blog jedine vtedy, ak ste v kľude a máte naň čas. Je to príbeh, ktorý mi bol šepkaný čenelingom a spísal som ho hneď v autobuse pri spätnej ceste do Cuency, kým boli dozvuky z neho ešte veľmi silné (prehliadnite teda chyby a preklepy, ďakujem). Možno ma niektorí z vás budete považovať za blázna (to je v poriadku, na toto som si už od sveta zvykol), ale chcem vám povedať, že moja ekvádorská cesta je veľmi posúvajúca, nikdy som počas môjho cestovania nezažil také silné emócie, pocity a zážitky. Iliniza Norte (zbavenie sa strachov), liečivá, mystická a silne meditatívno-komunikačná ceremónia s veľmi múdrou rastlinkou Ayahuasca (aj o tom budú blogy), Ingapirca - všetko má svoj hlbší význam, nekráčajme po povrchu, ponorme ruku pod hladinu. Skrývajú sa tam súvislosti, ktoré zmenia váš život, dodajú mu úplný iný jas. Sme silní, silnejší, ako si vieme predstaviť. Každý z nás. Ak by niekto z tejto vesmírnej koláže zmizol, už by to nebol tento svet...

  • 19. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 746x
  • 9
Čo mi šepol vrch Iliniza Norte

Pavel Baričák

Čo mi šepol vrch Iliniza Norte

Včera som vyšiel ekvádorský vrchol Iliniza Norte (5150 metrov). Som silný, telo ma poslúchalo, nemám problém kráčať slovenskými horami aj dvanásť hodín vkuse, ale asi vo výške 5000 metrov, som pochopil, že sa preceňujem a s takouto vysokohorskou turistikou mám pramálo skúseností.

  • 6. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 918x
  • 1
Skryť Zatvoriť reklamu