


Neskôr mesto Petra poznalo len pár beduínov, ktorí jeho existenciu tajili. Až v roku 1812 sa podarilo do mesta dostať švajčiarskemu výzkumníkovi Johannovi Ludwigovi Burckhardtovi, ktorý cestoval zo Sýrie do Egypta v prestrojení za Araba. V roku 1985 bolo mesto Petra zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a jej scenériu využilo veľa filmov, okrem iných Indiana Jones a posledná krížová výprava či Múmia sa vracia. Dňa 7. 7. 2007 bola Petra vyhlásená za nový div sveta.



Jordánsko
Oficiálnym názvom krajiny je Jordánske hašimovské kráľovstvo a rozprestiera sa na Blízkom východe. Najvyšším bodom v krajine je Rás al Khashm 1854 m, najnižším je prepadlina Ghór v doline rieky Jordán, 405 m pod hladinou Stredozemného mora. Mŕtve more je na juhu zásobované vodou z rieky Jordán a teploty pri ňom v lete dosahujú až 50 stupňov. Najdlhšou riekou v krajine je Jordán, 320 km. Najrozšírenejším náboženstvom je islamské (92%) a úradným jazykom je arabčina. Hlavným mestom kráľovstva je Ammán. Je to jedna z mála arabských krajín, ktorá nebráni svojím návštevníkom navštíviť aj svojho južného suseda Izrael, na území ktorého sa nachádza veľmi veľa biblických miest.


História
Jordánsko je domovom jednej z najstarších civilizácii sveta - archeologické nálezy na východnom brehu Jordánu objavili pozostatky osídlenia datované do 9. storočia pred n. l. Jordánsko bolo súčasťou biblického Izraela pod vládou kráľa Šaula a Dávida s hlavným mestom Jeruzalemom. V roku 63 pred n. l. sa oblasť stala súčasťou Veľkej rímskej ríše a bola kontrolovaná radou konzulov vrátane Heroda a Pontského Piláta. Vzrastajúce šialenstvo cisára Kaligulu vyvolalo radu židovských povstaní, ktoré boli ukončené zničením Jeruzalema a ustanovením provincie Palestína. V roku 331 sa stal cisár Constantin kresťanom a dal tak oficiálne povolenie k rozvoju do tej doby potlačovaného náboženstva. V tej dobe tu vyrástlo mnoho kostolov a symbolov kresťanstva. V roku 638 región dobyl islam, ktorý bol na prelome tisícročí na 100 rokov prerušený križiackymi nájazdmi. Moslimovia oblasť znovu dobyli na konci 12. storočia. Ďalších 500 rokov pod nadvládou Osmanskej ríše bolo asi najkľudnejších, ktoré táto časť sveta zažila. Po kolapse ríše po 1. svetovej vojne sa oblasť dostala pod kontrolu Britov a bolo ustanovené Transjordánske kráľovstvo pod vedením kráľa Abdullaha. V roku 1948 vyvrcholili nepokoje medzi arabským a židovským obyvateľstvom a Transjordánske kráľovstvo sa premenovalo na Jordánsko. V roku 1953 sa k moci dostal kráľ Hussein. V dôsledku jeho mierovej politiky v roku 1994 podpísali Jordánsko a Izrael mierovú dohodu a dohodli sa na ekonomickej a bezpečnostnej spolupráci. Kráľ Hussein v roku 1999 zomrel a novým panovníkom bol menový jeho najstarší syn Abdullah, ktorý pokračuje v misii svojho otca, ktorého cieľom je stabilizácia regiónu.



Vádi Rúm
Údolie mesiaca je najúchvatnejšou prírodnou zaujímavosťou celého stredného východu pripomínajúcu krajinu akoby z inej planéty. Obrovské skalné veže, ošlahané vetrom do bizarných tvarov, sa týčia do výšky 600 m. Na vrcholoch a okolo nich sa vinú stovky turistických a horolezeckých trás. Natáčali sa tu viaceré hollywoodské filmy ako napr. Star wars či Transformers 2. Oblasť je známa aj vďaka známej osobnosti, Lawrencovi z Arábie, ktorý bol najslávnejším britským hrdinom počas 1. svetovej vojny. Bojoval po boku arabských kmeňov, ktorí sa vzbúrili proti tureckej nadvláde v roku 1915. Potom, čo bol v roku 1916 vyslaný do Mekky, aby udržoval spojenie s vodcami povstania, viedol mnoho púštnych operácii. Zúčastnil sa tiež dobytia Aqaby a postupu k Damašku.





Skalnaté mesto Petra
Petru založili v 4. storočí p.n.l. kočovní Arabi, kmeň Nabatejovcov. Je isté, že pri výbere miesta zohrala dôležitú úlohu obranyschopnosť. Vrchmi obklopené mesto bolo pre nepriateľské kmene prakticky nedostupné a v prípade napadnutia poskytovali kamenné bralá domácemu obyvateľstvu bezpečné útočisko. Aj meno mesta poukazuje na tento fakt, veď grécke slovo petra znamená skala. Rozkvet a bohatstvo nabatejskej kultúry boli výsledkom dobrej polohy. Mesto, ležiace na križovatke viacerých obchodných ciest, malo obrovské príjmy zo zdanenia pocestných predavačov a do 1. storočia sa stalo bohatým kupeckým mestom. Dynamický rozvoj a hospodársky vzostup ale postavili mesto pred vážny problém. Zmnohonásobila sa spotreba vody čoraz početnejšieho obyvateľstva a voda pochádzajúca z prameňov polopúšte nepostačovala. Nedostatok vody vyriešili dažďovou vodou, ktorú privádzali zložitým kanalizačným systémom a zbierali v umelých nádržiach. Kráľovstvo sa na prelome 1. a 2. storočia dostalo do rúk Rímskej ríše, čo znamenalo zlatý vek mesta. V tejto dobe sa počet obyvateľstva Petry pohyboval medzi 20-30 tisíc. Hlavná ulica bohatého mesta bola vydláždená, obe jej strany zdobilo stĺporadie, na trhovisko viedlo široké schodisko. V centre Petry stáli chrámy, paláce, verejné budovy, v okrajových štvrtiach sa honosili kamenné obytné domy. Veľmi búrlivý život mesta sa zastavil v 3. storočí. Hlavné obchodné cesty sa premiestnili viac na sever, vplyv Petry postupne upadal, až nakoniec úplne zanikol a jeho obyvatelia ho počas ďalších storočí opustili. K jeho zániku dopomohla aj prírodná katastrofa: v polovici 4. storočia mestom zatriaslo veľké zemetrasenie, ktoré zrovnalo so zemou množstvo verejných budov. Našťastie, v tej časti Petry, kde obyvatelia pochovávali svojich mrtvých do skalných hrobov, pamiatky a budovy katastrofe odolali. V 7. storočí mesto dobyli Moslimovia a o 5 storočí neskôr križiaci.



Znovuobjavenie
Následne Petra upadla do zabudnutia, až kým ju v roku 1812 opäť objavil Johann Ludwig Burckhardt. Bol to syn švajčiarskeho plukovníka francúzskej armády. V roku 1809 ho najala jedna spoločnosť so sídlom v Londýne, aby preskúmal vnútrozemie Afriky. O tri roky neskôr, po intenzívnom štúdiu islámu a arabčiny, sa prestrojil za muslimského učenca, vybral si meno Ibráhim ibn Abdalláh a vyrazil do Egypta. V Jordánsku ho zaujali historky o stratenom meste a tak presvedčil sprievodca, aby ho tam zaviedol. Tak sa stal prvým novovekým Európanom, ktorý vstúpil do Petry.





Klenotnica Khasné
Je najznámejšou budovou Petry, ktorá stojí hneď oproti úžine Sik. Archeológovia sa rozchádzajú v názore na funkciu budovy. Podľa niektorých to bol chrám, iní sa domnievajú, že mauzóleum či zodpovedajúc svojmu menu naozaj klenotnica. Túto predstavu odvodzujú od starej legendy, podľa ktorej v urne na jej vrchole ukryli poklady faraóna. Pamiatka bola postavená v klasickom gréckom štýle a je 40 metrov vysoká. Šesť korintských stĺpov pri vchode meria každý po 12 a pol metra. Zo šiestich sú len dva stredné samostatné, ostatné štyri sú pripojené ku skale. Archeologické výskumy zistili, že úroveň námestia bola pôvodne až o 4 metre nižšia ako dnes. Z toho vyplýva, že do Khasné sa dalo dostať obrovským schodiskom, ale rozdiel vo výške sa dnes vďaka dažďovým nánosom už úplne stratil.






Tentoraz som nechal všetky fotky bez popisov. Hovoria sami za seba :-)
Buďte šťastní, Hirax
Aktivity Hiraxa:
Štvrtok, 4. 11. 2010, Svet, Oficiálne vydanie Hiraxovho štvrtého románu "Nauč ma umierať".
Štvrtok, 4. 11. 2010, 16:37, Bratislava, Svet knihy Bene Libri (v centre mesta, Obchodná, druhé poschodie). Prvá Hiraxova čítačka k jeho štvrtému románu "Nauč ma umierať". Vstup jeden úsmev.
Utorok, 9. 11. 2010, Považská Bystrica, knižnica, havná budova, čitáreň o 16:04. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
Streda 10. 11. 2010 o 11:02 hod., Nitra, Krajská knižnica K. Kmeťka. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.
Štvrtok 11. 11. 2011(-1) o 11:11, Šaľa, gymnázium. Čítačka Hirax, vstup jeden úsmev.