Opustený kôň v tôni lesa...
A toto neviem, čo bol za živý škriatok. Ale behal v tej klietke ako raketa.
Vyslúžil si odo mňa za to orech.
Už ste sa niekedy vozili na pštrosoch? Veľká zábava, to vám poviem. Hlavne, keď mladí začnú popoháňať zviera , nech ide rýchlejšie a turista potom už len beznádejné kričí: Hééééélp me!
:-)
Mal som objektív asi na 7 cm od jeho oka. Ale ešte predtým som sa s ním samozrejme dohodol, nech ma nekopne. Šepkal som mu, aký je krásny, mohutný, nádherný...
Vravím priateľke: Aha, káblik...
... a hľa ho, had!!!
Domáca pri údržbe domácej hračky.
A už sme v spomínanej ZOO. Konkrétne chovná stanica veľhadov. Ešteže tam boli otvorené okná...
No čo môj, čo si tak po mne vyštartoval?
Medveď tibestký. Prítulný a hravý macko... Škoda, že nás delila mreža, hneď by som sa s ním objal, taký bol plyšovo milý.
Všetko živé túži po láskavom dotyku. Hlavne tí, ktorí ho nemajú dlho...
Z diaľky obyčajný krík, zblízka výhrevňa hadov.
Takto, ako ma vidíte, som s tým hadom prišiel zo srandy k baru a objednal si džús. Vedľa mňa stála asi 50-ročná Francúzka a usmievala sa. Teda až kým nezbadala, že to čo mám okolo krku je živé. Ste mali vidieť ten výkrik a odskok...
Tak sme to nejako prebrodili :-)
Vietnamský darček, ktorý si niektorí turisti kupujú domov na pamiatku. Škorpión a had naložený v liehu. No nedal by som si to doma na poličku ani za toho...
Buďte šťastní, Hirax
