X+
Pri príležitosti rannej vizity sa plášte zhŕkli okolo mojej postele. Rozprávali mŕtvym jazykom zníženou hlasitosťou o mojom chorom tele. Ako keby som nemal nárok počuť, čo so mnou je. Pripadal som si ako maličký pavúčik v najspodnejšom regáli špajze, ktorý si tkal svoju pavučinu tesne za plátenným vreckom s cibuľou. Nikto sa neunúval povedať mi aspoň pár slov: Umierate, či: Budete žiť. A tak som sa spýtal sám.
– Páni doktori, aký je postup mojej ďalšej liečby? Dlho ste mi nepovedali nič pekné...
– Mladý muž, poviem vám to rovno. Sme z vás bezradní. Vybrali ste druhú sadu silných antibiotík a napriek tomu sa stále sťažujete na pálenie pri močení a divný pocit na pravej strane v oblasti obličky. Je to znamenie, že veľké bolesti sa určite vrátia, – spustil plášť Krivý, – práve sa tu radím s kolegom, že jediný následný krok, ktorý prichádza do úvahy, je aplikovať sondu cez močovú trubicu, ktorá sa dostane až k obličke a dopátrame sa tak k ďalším potrebným faktom.
– Robí sa to pri lokálnom uspatí? – spýtal som sa.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
