V ten sychravý večer som dostal chuť sa prejsť. Zbehol som k rybníku, oprel sa o strom a premenil sa na bútľavú vŕbu (je to paráda, skúste to niekedy). Keď som sa vrátil domov príjemne uzimený, vykuchal som tej vŕbe-žalobníčke črevá a našiel v nej list.
„Po dvojročnom krásnom vzťahu som dostala anonymný telefonát od nejakej baby, že prečo vypisujem esemesky jej priateľovi s ktorým chodí už dva roky!!! My sme spolu žili, fungovali ako partneri dennodenne v práci, aj s mojou dcérkou, aj keď sme neboli každý deň spolu, lebo dochádzal z iného mesta. Veľmi nám pomáhal – s prerobením bytu, mne so školou, aj finančne. Stál pri mne, keď mi umieral ocino... je mi ťažko uveriť, čo sa deje. Keď som sa ho na to pýtala, povedal, že nikoho nemá, že miluje iba mňa. Ale čo osud nechcel, včera som sa stretla s kamarátkou, a keďže je svet je malý, zistili sme spolu, že je susedkou môjmu spomínanému priateľovi. Žije tam v byte nachádzajúcom sa v našom meste so svojou partnerkou, asi s tou, ktorá mi volala. A tak tu celé dni rumázgam, trápim sa a ver mi, že nevládzem... Opäť sa dvíham z dlážky. A tento krát sme na ten pád dve, lebo moja dcérka to takisto berie ako zradu, Je to ťažké...“
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
