Každý deň je so mnou. A keď sa občas stane, že nemôže prísť, volá mi či píše prekrásne správičky. Nosí mi darčeky, splnil by všetko, čo mi vidí na očiach. Ľúbi ma, viem to. On by mi neklamal.
Všetko sa udialo tak podivne. Môže za to môj osud, však čo iné by za tým aj mohlo byť? Konečne som stretla poriadneho chlapa (lebo zatiaľ to bol čistý výkvet mužského debilizmu!) a on sa do mňa beznádejne zaľúbil. Dokonca sa chcel rozísť so svojou sedemročnou priateľkou. Už k nej necítil nič, bola to len otázka času. Nemohla mať ani deti, veď čo by s ňou robil? A potom „drb“, zostala požehnaná!
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu