Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(24)
Smrdelo mu z úst. Nepríjemne. To bolo prvé, čo som zaregistroval, keď som si k nemu prisadol. To druhé prevyšovalo všetko a šlo až do nebies – sršal z neho neuveriteľný pokoj. Mlčal a stále na mňa pozeral tými jeho čistými očami. A tak som prebral iniciatívu:
– Čo tu robíte? – spýtal som sa ho.
– Chodím sa sem rozprávať s ľuďmi. Ja som Jano Slezák, teší ma, – povedal a podal mi ruku.
– Volajte ma Paľo, – odvetil som mu a stisol dlaň. – Kde bývate?
– V Štiavničke. Bývam aj s bratom v kultúrnom dome, v kotolni. Sme údržbári i upratovači v jednom. Máme starostu dobráčiska, ani pre sociálne si nemusím chodiť na poštu. Dáva mi ho on.
– Prečo nebývate v rodičovskom dome? – zaujímalo ma.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
