Ale takíto zlodeji energie sa nemusia zákonite „vyliahnuť“ z obete.Chorobné správanie mohli odkukať od svojich rodičov alebo v komunite, v ktorej vyrastali. Ak sa ako dieťa denne stretáte s násilím, bitkou, hádkou, krikom, kradnutím či falošnosťou, bol by zázrak, ak by ste sa v dospelosti správali ináč. Jednoducho to nejde. Čo do nádoby nalievate, to je v nej a taktiež sa to z nej aj vylieva.Uveďme príklad. Muž despota sa vráti domov unavený z práce, potrebuje sa dobiť, a tak si zgustne na celej rodine. Vrčí na ženu, že „večera je studená a nedochutená, decká usoplené, v dome bordel“. Matka sa možno aj snaží zo všetkých síl utíšiť a rozveseliť deti a dať im tak nádej, že život je krásny. Ale aj ona potrebuje premazať čiernu dieru a dobiť sa, a tak sa prepne na upíra s maskou obete a ide sa posťažovať susedke. Áno, je našou povinnosťou pomáhať druhým, ale vždy si radšej položme otázku, či máme pre uplakanú susedu, ktorá má večne podráždeného muža, aj dnes dostatok energie. Veď sme sa len pred chvíľou vrátili domov a ešte sme ani nevečerali.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu