Kto v živote začne hľadať, neraz urobí chybu. Nepomýli sa iba ten, kto sa do ničoho nepustí. Bez prešľapov to proste nejde. Omyl však znamená novú skúsenosť, ktorá prináša nové poznanie. Kto sa pustí do hľadania, začne sa prebúdzať. Človek v každom živote dosahuje dve dospelosti. Jedna je dospelosť fyzického tela – dnes taká preceňovaná, a druhá duchovná dospelosť. Deti našich slovanských praotcov napríklad brali starí volchvovia, aby sa u nich učili štyridsať rokov. Až potom
boli zrelé na ovládanie prírodných živlov. Podľa tejto analógie by duchovná dospelosť bytostí inkarnovaných do slovanských národov mala prísť okolo štyridsiatky. U niekoho skôr, u iného neskôr, u niekoho až v ďalšom živote. Ale keďže sa všetko deje, ako sa má, kto sa neprebudí, nemá sa prebudiť. Má byť celý svoj život „učiteľom“, teda vytvárať „bolesť“ iným, a tým im robiť neoceniteľnú službu otvárača duševného zraku.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
