Potom sme sa s chalanmi pustili do Mysliveckej brandy. Dopravný prostriedok bol nabitý, okupovali sme preto miesto pri záchodoch a každý z nás kde-tu hodil očkom na miesto, kde ukryl svoj kapitál. Najlepšie to mali tí, čo ho mali v slipoch. Hlavne, keď prišli colníci so stoličkami a začali skrutkovať celý vagón. Vtedy sme s bratom nadobro onemeli, krv nám stuhla v žilách, srdce bilo v hrubom čreve. Po desiatich minútach nám dovolili vrátiť sa na svoj „nevoňavý" flek. Celý bledý som chmatol za prístroj. Peniaze tam boli! „Tak sa nám to podarí. Donesieme si domov štyri či päť (ako pustí cena) LP-čiek zo sveta metalových noviniek," spievali naše kovové srdcia.
Do hlavného mesta papriky sme dorazili ráno. V kultovom obchode Hanky-Panky sme si nakúpili odznaky, nášivky či pásikavé gate. Porovnali sme ceny platní s obchodmi, na ktoré sme po ceste narazili a dôkladne sa dohodli, kto aký titul kúpi, nech donesieme na Slovač čo najviac hudby. Jeden vynil vyšiel približne na 350,- Kčs, čo bol na tú dobu z pozície rodiča čistý masaker. Keby to vedela mama, zabije nás do zeme pohľadom ako klinec.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
