Celé štyri dni som Sárku jemnými a pravdivými vetami pripravoval na kontrolu u pani doktorky.
– Neboj sa, maličká, toto už nebude bolieť. Doka sa ti len pozrie do ušiek, či už sú v poriadku. Ideme iba na kontrolu, už ti ich prepichovať nebudú, ja by som ťa neklamal. Ak by ťa to malo bolieť, povedal by som ti to.
– Nie, bude to bolieť, – neustále sa zo Sárky ozývala bolestivá spomienka. Bradu jej vysunulo do plaču a mne stiahlo srdce.
– Najprv sa teda s dokou porozprávame. Uvidíš, že aj ona nás uistí, že to nebude bolieť.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu