Pri najbližšej návšteve mojej mamy manželka využila šancu a ihneď ju zasypala otázkami, ako malú uspať "nedynamickým" spôsobom. Stará mama, ktorá celý život pracovala ako ženská sestra a čo-to sa nachodila aj po okolitých dedinách radiť a kontrolovať rodičky, ihneď vysypala pár istých tipov. Napríklad: "Ivka, polož si ju na posteľ, pritúľ sa k nej, prihováraj sa jej."
Nechali sme Sárku u starej mamy a vybehli k starému známemu poobzerať, aký postavil dom. Bolo to len desať minút jazdy autom, viac by sme sa zo strachu o starkej život nevzdialili. Predtým sme si dali stávku, že babka malú uspí bez toho, aby ju vzala na ruky, teda nech aplikuje to, čo nám s úsmevom mudrca tak pevne radila. Tesne pred odchodom som jej pre istotu ukázal moju fintu, ktorá vždy zabrala: "Mami, zoberieš Ráchel na ruky, a kráčaš s ňou akoby ste sedeli na koni. Pomaly budeš dopadať na jednu a potom na druhú nohu. Vyzerá to komicky, ale príjemne ti to rozbúcha srdiečko a zahreje kolená..." povedal som jej medzi dverami. Dva a pol mesačné svetielko jej žiarilo v náručí, babka sa nevedela vytešiť, že má konečne vnučku sama pre seba. To ešte nevedela, čo ju čaká za ródeo.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
