Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
X+
Ľudia sú napodiv nepoučiteľní. Skolí ich vážna choroba a v tej chvíľke sa zaprisahávajú, že len čo sa z nej dostanú, zmenia životosprávu. Môj spolužiak zo základnej školy raz prišiel na moje premietanie a rozprávanie z nejakej krajiny, ktorú som práve navštívil. Nespoznal som ho. Dokrivkal o palici, bol opuchnutý, celý zavodnený, zničený, vyzeral minimálne o desať rokov starší. Prešiel si od zápalu trojklaného nervu až k rakovine a ožarovaniu. Necelý rok nato sme mali ministretávku pri vianočnom punči. Keď nás zima donútila sadnúť si konečne do tepla podniku, bol jediný, ktorý si zapálil cigaretu. Takto my dodržiavame sľuby vlastnému telu, takto si ho vážime.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
