A potom sa to stalo nákazlivé. Najprv úsmev zapaľoval ďalší úsmev, okolostojacim zažalo trhať kútikmi pier, až sa nakoniec smiali všetci. Celým trhoviskom sa ozýval obrovský rehot, ľudia padali na zem a chytali sa oblasť brušnú, kopali nohami ako zomierajúce chrobáky, sliny im tiekli z úst a slzy sa liali z očí. Huróni sa obracali v hroboch a hromžili na nich imaginárnymi pästičkami, prečo ich tým hlukom budia. Ale mali to márne, pretože smiech doliehajúci z tržnice lomcoval mestom, ako hlupák s konzervou. Aj vy sa usmievate? No vidíte a čo potom mali robiť tí trhovníci, keď sa pozerali na to šialené divadlo smiechu. Hrýzli si do pier a pýtali sa ich:
– Povedzte nám niečo, prečo sa tak smejete?
– Nemáme vám čo povedať. Proste sa smejeme a meníme podstatu, – odvetili im piskľavo cez smiech.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
