Teplo, jedlo a voda. Myslím si, že o pár stoviek rokov budú ľudia žiť z prány a na vegetariánov sa budú pozerať ako na barbarov. Kyslík možno ešte bude, takže zostane iba starosť o reguláciu tepla tela. Odkedy som postavil dom, začal som vnímať, koľko veľa energie musí človek investovať, aby udržal organizmus v teple. Všetko je energia. Presne tak, my i všetko navôkol nás nie je nič iné ako energia, ktorá neustále mení formu, intenzitu a polaritu.
Malý tvor má všetko zabezpečené, dospelí sa starajú. Stačí iba zavrešťať a okamžite má všetko. Je hladný? Zaplače. Je mu zima? Zaplače. Tlačí ho spadnutá hrkálka? Zaplače. Prekáža mu svetlo? Zaplače. Nudí sa? Zaplače. Chýba mu láska? Zaplače. Iba prijíma, berie, len a len berie.
Berie automaticky, lebo od svojho príletu na Zem vždy iba dostával. Dávať sa musí naučiť. Ak sa na to nesústredíte vedome, odkuká od vás vaše správanie. Náš dom ma naučil veľa. Napríklad aj to, že ak človek niečo miluje, nemal by na tom šetriť. A tak keď som polieval čerstvo zasadenú trávu, neponáhľal som sa, aby som „šetril vodu“. Keď stojíte s hadicou v ruke a teší vás svetelná hra trieštiacich sa kvapiek v tanci slnečných lúčov, nabíja vás to, robí vás to šťastným. Vymažte preto v sebe všetky otázniky, ktoré by sa zjavovali vo forme: „Koľko stojí jeden kubík vody?“ Ak zbožňujete oheň, prestaňte šetriť na dreve. Ja v porovnaní so susedmi spálim za zimu vždy najväčšiu kopu, no je mi to fuk, lebo milujem živý plameň. Voda negatívnu energiu odnáša, oheň ju okamžite spaľuje. Nielen preto nám v dome často horia sviečky a vonné tyčinky. Minule mi aj napadlo, že by sa možno šikol protipožiarny senzor... no nič, škrtám, nech neprivolám.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
