Tak prekrásne zasnežené kopce, polia, sídliská, ale bez detí. Nik nestavia snehuliakov, gule sa neváľajú, nik nevytrháva trsy trávy, aby zanechal v Matke Zemi svoj podpis. Nepočuť smiech mladej krvi, starší chalani neukazujú zimné fígle mladším bračekom a sestričkám, hokejky nekradnú starším ľuďom pokoj, hrste upokojujúcich liekov nepribudli. Sánky nesvištia kopcami, vodiči nemusia mať strach, že im pár metrov pred nárazníkom neprefičia červené boby. Nevidieť smejúce sa deti v húfoch naháňajúce v chuchvalcoch vločiek šantiaceho psa, slovné spojenie poriadna guľovačka prežíva už len vďaka komédii Blbý a blbší. Nik nelíže cencúle, sneh nenesie žlté začiatky krstných mien, nik z roztopaše nesype chladnú dobrotu za krk kamaráta. Nevznikli odvážne bandy starších, ktoré organizujú výpravy na potok zistiť tvrdosť ľadu. Utíchli zimné radovánky a pani Zime je určite taktiež do mrazu, že si jej užíva čoraz menej šťastných duší. Možno sa urazí a o rok z trucu nepríde. Potom nazbiera opäť odvahu a príde až od dva roky na skusy, či sa niečo nezmenilo. Zmenilo. Vedci to spájajú s globálnym otepľovaním, ale ja viem, že poriadna zima prichádza v posledné roky len sporadicky, pretože deti a malí dospelí si ju nežiadajú.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
