neustáleho skúmania a hľadania prvotnej príčiny.
Keď sa k Rácheliným boľavým ušiam pridali aj tie Samkove, Sárke sa zapálila ešte aj nosná mandľa (takže v spánku chrápala ako ožratý drevorubač) a Samka začal trápiť neutíchajúci kašeľ, bolo by aj slepému jasné, že niekde sa niečo opakuje, dačo nie je vyriešené, a preto to ústi stále do toho istého. Ako som písal v predošlej kapitole, konečne sa nám aspoň pošťastilo nájsť pani detskú obvodnú doktorku s veľkým Dé. Len čo zistila, že ušká sa opakujú, sama manželke navrhla komplexný rozhovor, ktorý sa v jedno popoludnie uskutočnil v lekárkinej konečne prázdnej ambulancii. Tentoraz však bez detí, aby sme záležitosť mohli v pokoji predebatovať. Počas jednej hodiny sme sa ja, Ivka a pani Doktorka snažili pozrieť na problém zo všetkých uhlov.
Veľa škodlivých vecí, na ktoré nás lekárka začala upozorňovať, sme už nerobili. Napríklad už dávnejšie sme prestali deťom čistiť uši po kúpaní, lebo množstvo odborníkov zastáva názor, že týmto spôsobom sa ušný maz iba zatláča k bubienku, až sa nakoniec vytvorí zátka.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu