Jedna z organizátoriek bola z toho veľmi smutná, vraj jej pokazil celý festival. Pokazila si ho sama tým, že niekomu dovolila, aby jej dobrý dojem z akcie zničil. A čo povedať na margo človeka, ktorý vehementne vyhlasuje, že jedine jeho pohľad na svet je správny? Tak sa správajú reprezentanti
starej materialistickej školy, ktorí majú v sebe zakorenený strach, že ich niekto o niečo ukráti. Klamú sa, že kopa je obmedzená, a ak sa niekomu ujde viac, im zostane menej. Je to vec ega, ktoré chce dostať, mať, byť väčšie a vyššie. V skutočnosti ide o sebaklam, lebo kopa je nekonečná. Ak sa raz
nebodaj rozoberie, tak len preto, že nadišiel čas, aby sa vytratila zo scény.
Keď mi bolo veľmi taktne a so strachom naznačené, ako o nás nepekne rozprával, iba som sa usmial. Necítil som, že by som sa mal brániť, či nebodaj začať ohovárať ja jeho. Nie preto, lebo som nečítal ani
jednu z jeho kníh, ale skôr preto, lebo by to znamenalo, že je vo mne niečo nevyriešené. Keďže som nečítal a nepýtali sa ma na názor, nemám ani čo rozprávať. Navyše pozadie jeho „osočenia“ som pochopil a kritiku prijal. Vyriešené, energiu som nestratil a ani negatívnu nemnožil.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
