Dôležitejšie je však sledovať vlastné pocity než pocity iných. Napríklad niečo tvoríte. Ak sa budete báť, že ľudia vaše chystané dielo vysmejú a ohovoria, dopadne to tak. Keď nebudete myslieť na neúspech, tak ani nepríde. Aj keby sa váš obraz nepredal, prinesie vám iný osoh, zákony vesmíru fungujú. Ak tvoríte z čistého srdca, nekalkulujete, nepomýšľate na zajtrajšok vznikajúceho diela, prospech sa dostaví. Takže niekedy je dobré položiť si otázku, prečo máte strach a či tvoríte skutočne preto,
lebo vám to prináša uspokojenie, alebo tým len hasíte plač vlastného ega. O tom si však povieme neskôr.
Všetko je o interakcii. Ak vás niekto ohovorí a vy budete cítiť, že je lepšie nereagovať, veď aj tak sa jeho slová rýchlo prepadnú do zabudnutia, udeje sa tak. Verte mi, ľudia sa berú veľmi vážne a aj veciam, ktoré sa im stávajú, prikladajú zbytočne veľkú dôležitosť. Aj tu jednoznačne platí, že energetický upír sa odpojí, ak nič nedostáva, teda ak sa na ohovorenie nezareaguje. Každý narcista si myslí, že je kohút, ktorý kým nezakikiríka, nezačne svitať. Nerobte mu slnko. Iba tak zachrípne a zalezie do kurníka. Lebo keď na niekoho stále myslíte a hovoríte o ňom, posielate mu energiu, ktorá vám potom logicky chýba, a musíte sa nabíjať z niekoho či z niečoho iného.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
