Volá sa to učenie sociálnym rolám. Ako hovorí psychológ Emil Bulla: "V každom vývinovom období si človek potrebuje osvojiť určité vzorce správania, ktoré mu neskôr umožnia „výkon“ vlastnej rodičovskej úlohy. Tieto vzorce správania sa takmer výhradne učíme napodobňovaním prejavov osôb rovnakého pohlavia. Teda syn od otca a dcéra od matky. Chlapec sa učí výkon mužskej roly a dievča ženskej. Tieto prejavy neskôr pretransformujeme do vlastného konania a postojov (k osobám vlastného aj opačného pohlavia, k vlastným deťom, v rámci pracovných návykov a pod.). Najčastejšie imitovaným vzorom je samozrejme vlastný rodič. V prípade neprítomnosti starý rodič a pod. V tejto súvislosti som si nie úplne istý, či „rodičia“ rovnakého pohlavia (homosexuálny pár) dokážu túto vývinovú potrebu dieťaťu dostatočne zasaturovať. Oponenti môjho názoru mi na tomto mieste môžu vyčítať, že dieťa ani od heterosexuálnych rodičov nepreberá iba pozitívne vzorce správania. S tým samozrejme súhlasím. Negatívne spôsoby však môže dieťa kopírovať aj od vychovávateľov s rovnakým pohlavím."
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
