(ktoré neboli až tak dávno), skôr fungovala na princípoch „živej práčky, žehličky, nakupovačky, kuchárky a opatrovateľky detí“ a bez debaty nestála na jednej úrovni so samčekom. V starom Ríme bolo súloženie so ženami (ktoré boli hodnotené ako menejcenné) pre mužov ponižujúce, čo viedlo k celonárodnej homosexualite (ale aj v tom mali pravidlá – penis zasúval ten muž, ktorý bol spoločensky postavený vyššie). Neskoršie sa čo-to polepšilo, ale žena nemohla kvôli hlbokému poníženiu muža zaujať pri milovaní napríklad ani polohu „byť hore“. Bolo jej dokonca zatrhnuté prežiť aj orgazmus! V patriocentricky preformovanej spoločnosti by to znamenalo, že muž sexuálne poslúžil jej a nie naopak, čo bolo zavrhnutiahodné. A možno boli niektoré ženy v minulých životoch prostitútky, ktoré keď boli zaúčané staršími kolegyňami, boli kŕmené nasledovnými radami: „Hlavne žiadne „óčka“ (rozumej orgazmy). Keď sa párkrát urobíš, stratíš záujem a klienti to vycítia.“ No ale dosť bolo somarín, poďme si naliať čistého vína.
Chlapčekovia sú v živote aktívnejší, dravší, chtivejší, energickejší, podnikavejší, viac riskujú, majú túžbu sa presadzovať, častejšie zraňujú – sú proste červení. Dievčatká sú trpezlivejšie, menej bojovnejšie, uzavretejšie, empatickejšie, lojálnejšie, pasívnejšie – sú skrátka modré. Preto sa chlapčekovia v kolískach obliekajú do modrého a dievčatká do ružového. Farba totiž nevyjadruje identitu, ale je to doplnok, ktorý čerstvo vyliahnuté dušičky upokojuje a harmonizuje.
Takisto dospelú ženu upokojuje mužská spoločnosť a muža harmonizuje prítomnosť opačného pohlavia. Žiaľ, naša moderná doba všetko prekrútila. Ženy sa cítia v bezpečí na kávičke medzi kamarátkami a muži najlepšie v bare medzi priateľmi. Pravým balzamom pre chlapov sú kamaráti, ktorým je možné vyrozprávať čerstvé spálňové zážitky. Muži ženám takého príbehy rozprávať nemôžu. Žiadna žena totiž neocení muža úprimnou zmesou obdivu a závisti, ako to dokážu iba priatelia v šenku. Príklad:
Muž sa chváli: – Lízal som jej kundu. Vieš aký mala klitoris!
Odpoveď jeho kamaráta (nevedel sa dočkať, kedy sa mu o tom pochváli): – Rozprávaj! Akú mala buchtičku? Schovanú, či jej vytŕčala pekne vonka!
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu.
