Prvý krok - sek (nie šek) vo vašej hlave
V prvom rade si dotyčná duša musí uvedomiť, že investuje energiu do niečoho čo bolo a už nebude. Stačí porozmýšľať a učiniť rozhodnutie: „Toto mi berie silu aj koncentráciu a v nekonečnom slede strháva moju dušu do priepasti clivoty a bôľu. Je to cesta s krutými ukazovateľmi smerujúcimi do tŕňových kríkov: smútok - choroba - smrť. A ja chcem byť predsa veselá, naplnená, šťastná! Nebudem sa bezhlavo hnať do nového a rýchleho vzťahu, ale vyčkám rozumný čas kedy moje vlastnosti nadobudnú plnohodnotné hodnoty. Takto by som len brala, veď čo iné môžem ponúknuť na vzťahovej tržnici ako dieru duše a zmrznutý srdcový sval?"
Áno, chce to rozhodnutie, že s danou osobu chcete zostať priateľ na rovnocennej úrovni, teda spomienky na ňu vám už neukradnú harmóniu a inkriminovaný „zlodoch-miláčik" prestane vystupovať vo vašich snoch ako herec vypĺňajúci hlavné role. Chce to radikálny sek v hlave, lebo to je prvý krok k návratu medzi radostné bytosti. Neviete to učiniť? Prekliknite teda na nejaký iný blog, najlepšie s názvom: Kamaráti ma už nepočúvajú, lebo im stále kŕmim hlavu tými istými nárekmi. Asi o nich prídem. Alebo ešte nie ste dostatočne rozhodnutí? Tak sa ešte párkrát vráťte do vzťahu s „Božským", aby ste skutočne pochopili, že to zasa skončí na plytčine kde miesto rýb pozbierate slzy, prázdnotu či krik. Potom sa do týchto riadkov začítajte po mesiacoch znova. Možno sa váhy priklonia na stranu „chcem byť šťastný a dokážem to bez nej". Alebo by ste sa k nej radi vrátili, žiaľ život to rozohral tak, že sa nedá? Výborne. O starosť menej, tu už totiž nádej môže živiť len chorý opar srdca. Logika totiž jednoznačne volá, že treba vstať, utrieť nánosy soli a začať ŽIŤ!
Druhý krok - vypíšte sa z neho (z nej)
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
