A v podobnom duchu "urobené na kolene" príbeh pokračoval. Miesto, odkiaľ loď vlastne vyráža, sme hľadali na trikrát. Bilbord pri ceste nás síce odklonil z hlavnej cesty a sprejový nápis "L O Ď" na asfalte nás naplnil obrovskou nádejou, ale tá rýchlo spľasla. Skončili sme na zarastenom parkovisku, kde sme so ženou okamžite pochopili, že odtiaľto nedokáže odletieť ani vrtuľník, nieto ešte vyraziť loď. A tak sme šli späť hore na hrádzu, kde nás predavačka v bufete so silným maďarským prízvukom (ale o to väčšou milotou) ubezpečila, že sme boli správne.
- Len tam musíte zahnúť doľava.
- Ale po tej úzkej cestičke chodia cyklisti a behajú ľudia? To je skutočne cesta pre auto? Nevedia tam dať poriadnu tabuľu?! - nechápal som.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
