
X+
Každý pondelok som mal hladovku, podľa fázy mesiaca som držal týždňové očistné pôsty. Schudol som na sedemdesiat kilogramov, všetka hádzanárska svalová hmota odišla, rebrá mi trčali. Ľudia v Martine začali rozprávať, že „Hirax má rakovinu", a ja som im, keďže som ešte nič nevedel o zákone pôsobenia vyslovovaných myšlienok, pokojne a s iróniou odpovedal, že „áno, umieram, ale zatiaľ sa to dá". Môj pokoj a úsmev ich miatol viac ako váza plná pestrofarebných kvetov v zakrvavenom ringu.
Okolie som samozrejme poučoval, ako nezdravo žije a aké choroby si svojím životným štýlom a nezdravým stravovaním privoláva. Najhoršie to bolo na skúškach mojich rockových kapiel, keď som odmietol hrať v zafajčenej skúšobni a vyštval som ostatok muzikantov fajčiť von. Žiaľ, rešpektovali ma iba v lete. A najviac sa tešili z môjho údesu, keď raz v piecke počas zimy zakúrili starými kopačkami a vďaka tomu, že komín bol zapchatý, nebolo v miestnosti vidieť na meter...
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu