V poslednom čase nerobím nič inšie, ako sledujem vlastné šťastie. Milovať sám seba - v tom nie je žiadna pýcha ani sebectvo. Veď človek nemôže vlastniť väčšieho bohatstva ako je jeho duša. Preto mi nerobí problém sám sa pochváliť, pretože ináč by som mohol celý deň chodiť opľutý. A to nechcem. Sledujem, čo mi energiu dáva a čo berie. Snažím sa žiť naplno, každým dychom.
Už sa netrestám a neočakávam ani odmenu. Odmietol som spoločenský Matrix o odmene a treste, o nebi a peklu. Je iba TU a TERAZ. Viem, že nie je vykonanej veci, ktorú by som si mohol vyčítať a za nič, čo som vo svojom živote vykonal sa nehanbím. Ešte pred pár rokmi by som odpovedal, že to či ono by som zobral späť (ak by sa dalo). Teraz nie. Nič. Všetko sa deje ako sa má a za vlastné šťastie nie je zodpovedný nik iný, ako ja sám. Reč srdca vystupuje z našich hlbokých potrieb po láske a teplu, ktoré chceme dávať i prijímať. Naša civilizácia z nás však urobila slabochov produkujúcich v sebe pocit hanby ako náhle nám dá pocítiť, že sme zraniteľní.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
