Samozrejme, ako dieťa túžiace po pozornosti a láske skúšate v takomto prípade najprv plakať, až neskôr prejdete do kriku. Nič iné totiž ako maličký batôžtek nedokážete. Pôsobí to síce zlostne, ale v skutočnosti voláte po svojom prídele nehy: „Mamička, pokakala som sa, hladná som, pohlaď ma po líčku. Už si sa na mňa dlho neusmiala... Nudím sa, vymysli pre mňa niečo, rob niečo. Preto plačem, potrebujem tvoju pozornosť, pochvalu, lásku!“ Ale alkohol, práca či iné dôvody „zaneprázdnenosti“, teda nevšímavosti a chladu, vás po čase donútia vypnúť softvér. Dieťa totiž po určitom čase prestane plakať, znenazdajky stíchne. Našťastie je v každom malom tvorovi poistka, ktorá vypne prehriate obvody. Príroda je nastavená proste dokonale.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
