Grécko
Vraj sa rútia do katastrofy. Ešte mesiac a vyberú na seba cepy. Snáď pomôže leto (to chcem vidieť, ako tam pôjdu dovolenkári, keď do celej Európy sa vysiela mrak z ich krajiny). A môj sedliacky rozum mi premietol takúto bájku:
"Bola raz v dedine bohatá rodina. Dobre sa mali. V kaštiely bývali, služobníctvo mali, pekne oblečení chodili, aj s jedlom nemali starosť ako ostatok chudobnejších od nich, robotu moc nepoznali. Mali veľmi starú históriu, vraj v celom štáte ako prvý začali s rovnosťou ľudu. Ale to bolo dávno, nejaké tie tisícročia dozadu, o tom boli popísané už len knihy. Keď podobne bohatí páni zo susedných krajov vymysleli akýsi husársky plán, aj túto našu spomínanú nablískanú rodinu do spolku chceli, aj keď sa dopočuli o tom, že sa im v poslednom čase moc nedarí. Ale ako lákadlo a imidž im pasovali veľmi dobre. Iné, chudobnejšie rody lustrovali prísnym okom. Tam im dali niečo upraviť, tam padli príkazy, kvóty, pevné čísla, dátumy, že ak nestihnú, dvere sa zavrú. Dozorovali, kontrolovali. Na našich dobre situovaných teplokrajcov však iný meter mali. Tam zažmúrili viečko, hentam kývli rukou, vraj sa to určite polepší. Po čase aj okolitú strednú bedač do čertovho spolku povolali. Tých, čo obyčajné chalupy mali. No pracovitý boli, snažili sa, na deti mysleli, reku aj tí sa šiknú, nech je nás viac. Nakoniec sa tí najvrchnejší rozhodli, že im aj studňu postavia. I stalo sa, studňa stála i cesta k nej. Obyčajní poďakovali, ale aj tak museli opäť na pole chrbáty klaňať, lebo koláče na stromoch ešte nerástli. Lenže koleso sa polámala a kaštieľ začal trpieť biedou. Vraj truhlica je prázdna, služobníctvo sa búri, lebo nedostalo výplaty. A zrazu rada najvyšších začala do stola palicou udierať, že sa treba poskladať, lebo jedným sa pohoršilo a či vari ste na studňu zabudli! Nastala patová situácia. Tí chudobnejší to nosili v hlavách, lebo ich otcovia vždy takí boli. Páni nakázali a oni mlčali, aj keď sa neprávosť diala. Za tmy z poľa šli rovno do šenku, tam sa vykecali, opili, doma kredence rozbili i neraz žene facku struhli (tie tiež držali jak slepý parák, s nimi aj orať mohli) a ráno opäť ticho na pole sa robotovať vydali. Ale v srdciach znali odpoveď: Tak nech sa presťahujú do menšieho domu a uskromnia sa. Vari sa máme my, čo sme si všetko vydreli sami, na pánske bruchá skladať? Veď to nemá logiku. Vy im dajte, veď v hradoch bývate. Nie my, čo sme na tom horšie ako oni. A či sa vari bedač má skladať na bohatého, len kvôli tomu, že už nevedel ako na to, tak socializmus začal zavádzať." Keby nám vládol Pacho, hneď by im bachory vyčistil - berte si tú vašu studňu, lebo ju sám zahádžem kamením!
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
