Všetci sme krásni! Sme božské bytosti. Každý z nás si pred narodením vybral presne to telo, ktoré je pre jeho rast v tomto živote najideálnejšie. Či ho prijmeme a ako s ním naložíme, je len na našom rozhodnutí. Odmietať vrásky je, akoby sme životu pľuli do tváre a v amoku naň kričali: „Nechce sa mi žiť! Nerešpektujem ťa! Chcem žiť v bubline! Sám som si ju navrhol, zhmotnil, nasťahoval sa do nej, je mi v nej super, odíď!!! Nepýtaj sa ma na dátum narodenia! Nemám ho zverejnený ani na Facebooku, nevieš rátať do troch!?!"
Predstavy o tom, čo je krásne a čo škaredé, sú konvencie, ktoré ovládajú spoločnosti odjakživa. Samozrejme, aj individuálne mysle nás všetkých. Platí to najmä v tejto dobe, keď sa vďaka ukrutne rýchlej medializácii do pár hodín dozviete, že na Novom Zélande niekomu spadol špendlík zo stola. Nik iný, to my dávame týmto dohodám moc, stávame sa ich otrokmi a druhí ľudia ich využívajú na to, aby nami mohli manipulovať. Ak chcete tieto väzby pretrhnúť, musíte začať u seba. Ako? Prestať posudzovať, hodnotiť a kritizovať seba aj iných, prijať svoje telo, zovňajšok. To vám dá slobodu, takže podobné súdy smerované na vašu osobu vás už nebudú zraňovať.
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu
Zavládol kult mladosti a krásy
Žijeme v dobe posadnutosti kultom krásy a mladosti. Pekným zovňajškom a úspechom. Akoby sa ľuďom nechcelo ukázať tú neosvetlenú polovičku tváre. Nielen ženám, ale čoraz viac aj mužom záleží na tom, čo sa o nich šepn