Keď som vkročil do čakárne, táto príhoda mi prišla na um ako prvá. Na celej čiare som ho chápal. Počet metrov štvorcových v porovnaní s tým, koľko ľudí sa v nej nachádzalo, bol smiešne malý. Boli tam všetci, celé Slovensko! Žiaľ, nikto ma nevaroval. Zato do výšky sa tá čakáreň tiahla ako arabský minaret. Asi kvôli kúreniu. Kde tu sa zo stien odlupovala splesnená omietka a do vydýchaného vzduchu prerážala aróma moču čakajúcich nemocných. No byť tým Američanom, vyvolám tej nemocnici vojnu a pošlem na tú čakáreň stíhačky so zápalnými bombami. Keď svetový poriadok, tak všade!
Pokračovanie nájdete na autorovom oficiálnom blogu